Beh v horskom teréne má svoje špecifiká aj riziká, ktoré na ceste nehrozia. Ak ich podceníte, môže to mať vážne následky.
Pred dvoma rokmi som sa na štarte Nízkotatranskej stíhačky divil, že medzi účastníkmi sú športovci v klasickom turistickom oblečení – v pohorkách, s vlneným podkolienkami a vetrovkami. Pre ultrabežcov neobvyklé. Horúčava cez deň na hrebeni a príjemná teplá noc ukázali, že šlo o zbytočnú záťaž.
Naopak, tento rok pri nepriaznivej predpovedi počasia v Telgárte bola na štarte situácia iná. Klasickí turisti sa vytratili. Boli tam však dvojice s ľahkými trailovými topánkami a v minimalistickom bežeckom úbore pripravené na maximálny výkon. V zmysle - čím ľahší, tým rýchlejší.
Na Čertovici postúpila ďalej len prvá polovica súťažiacich dvojíc. Nečudo, že napriek tomu, že sa „rýchlici“ kvalifikovali do druhej časti pretekov, niektorí ich nedokončili.
Kritické momenty nastali v noci, keď sa zhruba po 80 kilometroch behu výrazne ochladilo, prišla hmla, začalo fúkať a pršať. To roztriaslo unavených, ale hlavne ľahko oblečených bežcov. Nezadržateľná zimnica a pocit chladu donútil „rýchlikov“ odstúpiť z pretekov dokonca v Hiadeľskom sedle, čo bolo už len pár kilometrov pred cieľom na Donovaloch. A dobre urobili.
Dvaja mŕtvi
Horské behy, a v rámci nich špeciálne ultrabehy, získavajú stále väčšiu popularitu. Majú svoje zvláštnosti, aj čo sa týka ohrozenia zdravia, ktoré sú pri cestných a kratších horských behoch zriedkavé.
Najväčšou hrozbou je práve smrteľné podchladenie. Kombinujú sa pri ňom rizikové faktory, ako sú chlad, extrémne fyzické a psychické vyčerpanie a ťažká dostupnosť rýchlej zdravotníckej pomoci.
Dokonca ani rýchla pomoc, ktorú dostali dvaja trénovaní horskí bežci na tradičnom letnom behu na nemecký Zugspitze, nepomohla. „Len“ 16 kilometrov dlhý beh, ale s veľkým stúpaním, sa začal v peknom počasí na rakúskej strane, no v priebehu pretekov sa strhla snehová búrka.
Náhle sa ochladilo a následky boli katastrofálne. Dvaja bežci zomreli tesne pod vrcholom a desiatky iných skončili v nemocnici. K už spomenutým zdravotným rizikám sa pridal ešte faktor zníženého obsahu kyslíka vo vzduchu vo výškach nad 2000 metrov nad morom. A to bolo v pohotovosti sto záchranárov, sedem lekárov a štyri vrtuľníky.
Čo sa týka hrozby podchladenia, ešte nebezpečnejšie sú dlhé horské behy – ultratraily. Pribúda ďalší rizikový činiteľ – možnosť zablúdenia.
Hory zaskočia aj skúsených
Richard Askwith, britský novinár a horský bežec, vo svojej jedinečnej knihe Nohy v oblakoch spomína v 70-ročnej histórii horských behov v Británii šesť úmrtí. Keď berieme do úvahy desaťtisíce ľudí, ktorí sa na ich zúčastnili, nie je to veľa.
Poučné sú však príčiny. Nešlo o netrénovaných pretekárov. Napríklad Pepper bol dobrým krosovým bežcom, ale predtým nebehal v horách. Stratil sa pri horskom behu a našli ho mŕtveho až po 18 hodinách hľadania. Zomrel na podchladenie.
Naopak Bob bol ošľahaný trailový bežec - zomrel pri inom behu, ktorý v silnom vetre, daždi a v hmle vzdalo
64 bežcov. Mal dobrý výstroj, napriek tomu ho našli po poslednej kontrole ležať v bezvedomí pri chodníku podchladeného a s poraneniami hlavy. Zomrel v nemocnici.
Poslednou ilustráciou rizika je to, čo sa stalo 41-ročnej matke dvoch detí Caroll. Dobre kondične pripravená, skúsená, ale slabo oblečená trailová bežkyňa zablúdila v hmle spolu s viacerými inými súťažiacimi. Našli ju mŕtvu na druhý deň asi kilometer od pôvodnej trasy. Zomrela na podchladenie.
Odstúpenie nie je zlyhanie
Zúčastnil som sa tento rok na ultratraile okolo Mont Blancu. Stalo sa to, čo nikoho z bežcov nepotešilo. Organizátori pre zlú predpoveď počasia dva dni pred štartom skrátili trasu o 70 kilometrov a nasmerovali ju do nižších hôr. Napriek tomu sme v auguste zažili v noci dážď, blato, vyššie sneh a ľad. Tak sa bežalo dlhé hodiny.
Nikomu sa, našťastie, nič vážnejšie nestalo. Vďaka výbornej organizácii. Štartovať mohli len dobre trénovaní bežci, prísne sa kontrolovalo teplé a nepremokavé oblečenie, a trasa pretekov sa pohotovo prispôsobila zhoršeným poveternostným podmienkam.
Dlho som rozmýšľal, ako tento článok napísať. Sám som vyznávačom dlhých horských behov, ktorých počet na Slovensku rastie. Nechcem, aby môj príspevok odradil záujemcov o behanie v horách. Tragicky dopadlo len mizivé percento pretekárov. Oveľa viac zahynie v horách bežných, netrénovaných turistov.
Ako lekár som však považoval za potrebné varovať najmä ambicióznych pretekárov. Pri horských ultratrialoch by rýchlosť podporená ľahkým oblečením nemala dostať prednosť pred dobrou výbavou.
A ešte jedna vec - prípadné odstúpenie z pretekov pre zlé počasie nie je osobným zlyhaním, ale múdrym rozhodnutím.
Autor je lekár a bežec