Bežecký dotazník RUN-u: O vzťahu k behaniu hovorí karikaturista a komentátor Martin Shooty Šútovec.
Predtým a potom
Behať som začal pred tromi alebo štyrmi rokmi, neviem presne. Keď človek sedí viac ako desať rokov na stoličke, zistí, že keď to bude robiť ešte o trochu dlhšie, tak z tej stoličky pomaly vytečie. Hovoril som si, že keď sa nezachránim teraz, tak neskôr sa už nezachránim. Neviem, prečo práve beh. A viem prečo! Nemám rád šport, ani ho nepozerám v telke, ani mu nerozumiem a neznášam ľudí, ktorí chodia na všelijaké športové veci hulákať, ale na behu mi príde dobré, že na to človek nič nepotrebuje. Je to pomerne dôstojné, pohybujem sa prirodzeným spôsobom. Niekto mi hovoril, že v Afrike žije kmeň, ktorý nevie, že sa dá chodiť pomaly. Oni iba behajú, normálne ako zvieratá. Pripadá mi to prirodzené. Aj veľa a dlho chodím, ale zdalo sa mi, že potrebujem ešte niečo viac.
Samota
Nie som človek, čo behá s niekým. Neviem, čo by som s tým druhým človekom robil. Neviem, na čo je to dobré, lebo rozprávať sa pri behaní nedá. Možno sa dá, ale ja to neviem. Tak chodím sám.
Disciplína
Nie je. Pristupujem k behaniu úplne anarchisticky. Keď cítim, že som na seba naštvaný, že by som mal ísť... Teraz tiež trošku behám, tak diétne. Raz-dvakrát týždenne. Dávam si desať kilometrov, ni
ekedy viac. Časy si radšej vôbec nevšímam, lebo to robím úplne lemrácky. Bežím do kopca, a to je veľmi pomalé.
Čas
Iba večer. Vraj je to hrozne nezdravé. Možno by pomohlo, keby som behával ráno, ale ráno vôbec nie som schopný o sebe rozhodovať.
Priestor
Iba v meste. Vyberám si miesta, kde nechodia autá. Nábrežie a tak. Musím vyčíhať, kedy nebeží Fico! Ľudia mi hovorili, že ho tam stretávajú. No on chodí ráno. Asi mi neprekáža, keď ma pri behaní niekto vidí, veď rýchlo prebehnem okolo. Nebehám po Obchodnej alebo po Ventúrskej a po nábreží sa zas neprechádza cez bežný deň toľko ľudí, aby bola šanca, že človek niekoho stretne.
V čom von
Mám asi dvadsať alebo tridsať párov tenisiek a vymieňam ich podľa toho, ktoré sa mi páčia, nemám žiadne obľúbené. Tenisky sú veľmi dobré, iba to sa dá k nim povedať. Teraz v zime nosím nepremokavé. Keď v nich skočím do kaluže, vôbec nič sa nedeje. Včera som v nich bežal po ľade a vôbec sa nešmýkali. Všelijaké zvláštne technológie sú. Niečo je trebárs dierkované, a je to nepremokavé, čo je pre mňa, laika, šokujúce. Nemám šancu nejaké tenisky zodrať. Keby som behával každý týždeň maratóny, hádam by som aj niečo zodral, ale jednak sú tie veci strašne kvalitné a jednak ja behám nekvalitne.
Ambície
Nemám. Vôbec. Mám ambíciu, aby som sa dokázal prinútiť behať raz-dvakrát do týždňa. Keď dvakrát, tak som vo svojich očiach najlepší. Niekedy som behával aj trikrát. Človek si vždy nájde výhovorku. Príliš teplo, príliš zima, neodkladné povinnosti, ktoré budú trvať presne tých päťdesiat minút, čo by mal bežať.
Najväčší výkon
Raz som bežal Night Run, nejakých desať kilákov. Nemám rád kolektívne športy, ale bola to pekná trasa, šlo sa napríklad tunelom, kam sa človek inak nedostane. Všimol som si, že keď bežím s ľuďmi, idem hrozne rýchlo. Irituje ma, keď predo mnou beží nejaký desaťročný chlapec. Čo som ja lemrák, že ma predbehne desaťročný chlapec? Na svoje pomery som to zabehol veľmi rýchlo, aj keď ten, čo vyhral, dobehol o pol hodiny skôr. No bol to človek, ktorý behal celý život za antilopami.
Rituál
Behanie je dobré na sústredenie. Mám poruchy koncentrácie, a keď potrebujem rozmýšľať, vôbec sa neviem sústrediť. A pri plávaní a behaní človek myslí iba na to, že beží alebo pláva. Som z toho taký príjemne vytretý. Väčšinou počas behu niečo počúvam, audioknihy a podobne. Už som tak prečítal strašne veľa kníh. Pripadá mi to ako užitočne strávený čas. Potrebujem si niečo prečítať, tak si popri tom idem zabehať.
Martin Shooty Šútovec
Narodil sa v roku 1973. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Grafického dizajnu prof. Ľubomíra Longauera. Od roku 2002 spolupracuje s denníkom SME, kde každý deň kreslí komentáre. Jeho obrázky vyšli aj knižne pod názvami Tuhou tuhou (2006), Roky Fica I. (2010) a Modrá knižka (2012). Vytvoril aj množstvo iných karikatúr, ilustrácií, komiksov. Získal niekoľko novinárskych cien. Okrem kreslenia hrá na bendžo v kapele Tu v Dome, číta, píše, bicykluje a behá.
Celý článok nájdete v najnovšom čísle magazínu RUN.