Počas nedávnych majstrovstiev sveta v cezpoľnom behu päťnásobný majster sveta v tejto disciplíne Paul Tergat povedal, že kros by si zaslúžil miesto na olympiáde. Šéf svetovej atletiky Lamine Diack vraj nie je proti, ale jednoduché to nebude.
Diack síce počas šampionátu tvrdil, že rozvoj cezpoľného behu prispel k tomu, že sa bude uvažovať o jeho zaradení na „veľké“ majstrovstvá sveta v atletike aj na olympijské hry, ale zároveň bol sklamaný, že sa nezúčastnili škandinávske a balkánske štáty (chýbalo aj Slovensko, hoci podujatie sa konalo v Poľsku). Pri súčasnej gigantickosti olympijských hier je jasné, že ak by kros zaznamenal olympijský comeback, muselo by to byť na úkor inej atletickej disciplíny.
Viacerí sa prihovárajú za to, aby nahradil nie príliš záživný beh na 10 tisíc metrov na dráhe. Kros ponúka nielen členitú trať, ale aj časté zmeny poradia a taktizovanie je takmer neznáme. Novinári z amerického internetového bežeckého portálu Letsrun.com dokonca tvrdia, že je to beh vo svojej najčírejšej podobe.
Veľmi sa tým nelíšia od Tergata, podľa ktorého je cezpoľný beh dôležitý pre každého bežca, či už súťaží na dráhe, alebo na ceste. Pripomenul, že je to disciplína, v ktorej sa na jednom mieste stretávajú bežci, ktorí inak súťažia na tratiach od 800 metrov po maratón.
Treba tiež pripomenúť, že kros už svojím spôsobom súčasťou olympijského programu je – bežia ho moderní päťbojári ako svoju poslednú disciplínu. Najnovšie aj v kombinácii so streľbou v každom kole.
V dávnej minulosti bol aj samostatnou súťažou, od roku 1904 pre družstvá a v rokoch 1912-1924 aj pre jednotlivcov. Vtedy v ňom absolútne dominovali Fíni – dvakrát Paavo Nurmi a raz Hannes Kolehmainen. Súťaž v Paríži 1924 sa však skončila pohromou. Z 38 štartujúcich prišlo v obrovskej horúčave do cieľa len pätnásť bežcov.
David Wallechinsky opísal vo svojich dejinách olympijských hier udalosti toho dňa takto: „Aguilar zo Španielska skolaboval, narazil hlavou do ukazovateľa smeru a začal krvácať. Sewell z Veľkej Británie zamieril zlým smerom. Keď ho nasmerovali správne, zrazil sa s iným bežcom. Obaja spadli a nedokončili. Na trati sa odohrávali hororové scény. Viacerí bežci dostali úpal alebo zvracali.“
Taký bol neslávny olympijský koniec cezpoľného behu. Lenže ako pripomína magazín Spikes, odvtedy sme už pokročili a bezpečnosť bežcov by nemala byť problémom. Najmä ak by kros zaradili na zimnú olympiádu, lebo aj také návrhy sa objavili. Cezpoľný beh je totiž predovšetkým zimnou záležitosťou, aj keď v USA je považovaný za typický jesenný školský šport.
IAAF dokonca v roku 2010 podala oficiálnu žiadosť o zaradenie krosu na zimné olympijské hry v roku 2018. Tam by to možno aj bolo jednoduchšie, keďže ich program nie je taký nabitý. Ak mohli byť v minulosti hokej a krasokorčuľovanie na letných hrách, prečo by nemohol byť kros súčasťou zimných?
Návrat cezpoľného behu na olympiádu by bol vskutku oživením v tom, že okrem dráhy a cesty by bežci súťažili aj v teréne. Okrem toho by sme boli aj svedkami už spomenutých súbojov dráhových a cestných bežcov v „kompromisnej“, ale zároveň náročnej disciplíne.