Veľký úspech, s ktorým nikto nepočítal, dosiahol na Svetovej letnej univerziáde v Kazani atlét Martin Kučera. V behu na 400 m cez prekážky získal pre Slovensko zlatú medailu. Na ceste k nej si trikrát zlepšil osobný rekord.
Kučera priznal, že o takomto výsledku ani nesníval. Pred odchodom do Ruska mal jeho osobák hodnotu 50,69 s, v Kazani ho vylepšil na 49,79. "Mojím hlavným cieľom bolo postúpiť z rozbehu. Dosiahol som v ňom čas 50,18 a zistil som, že mi to na tej neskutočne rýchlej dráhe ide. Začal som si veriť. Keď som po semifinále videl, že prví šiesti pretekári sme natlačení v dvadsiatich stotinách, medaila začala byť reálna a robil som všetko pre to, aby som ju získal," prezradil Kučera.
Do finále sa dostal "iba" časom, ako piaty z druhého semifinále. Vo finále mu pririekli nevýhodnú prvú dráhu. "Keď som sa to dozvedel, bol som rozhodený. Prvá dráha je určite nevýhoda, ale snažil som sa sústrediť len na finále. Skvele mi vyšlo prvých šesť prekážok na 13 krokov a záver býva mojou silnou stránkou, čo sa aj potvrdilo."
A pocity po víťazstve? "Nepopísateľné, nádherné. Škoda, že som bol ukrátený o slovenskú hymnu, na univerziáde sa pri odovzdávaní medailí hrá len Gaudeamus Igitur," pokračoval 23-ročný Bratislavčan, ktorý nedávno dokončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v odbore molekulárna biológia. Promoval iba deň pred odletom do Kazane.
Aj Jozef Repčík sa z Kazane vrátil s nečakaným úspechom. Pôvodne sa šiel na univerziádu len rozbehať po zranení. Príjemne však prekvapil - v behu na 800 m získal svojím najlepším tohtosezónnym časom 1:47,30 minúty striebornú medailu.
"Keby mi pred univerziádou niekto povedal, že budem vo finále, bol by som spokojný. Keď sa však naskytla šanca na medailu, dal som do toho všetko. Semifinále som si užil a začal som tušiť, že som na tom dobre a nemusím sa súperov obávať. Výkon vo finále bol odzrkadlením môjho sebavedomia," povedal Repčík.
Slovenský reprezentant bol v cieli o stotinu rýchlejší ako tretí Rakúšan Andreas Vojta, po zlato si dobehol Nijel Amos z Botswany. "Išlo sa relatívne rýchlo. S trénerom sme sa dohodli, že sa nebudem v úvode tlačiť dopredu, keďže po semifinále už nebolo energie na rozdávanie. Šetril som si sily, dlho som bol na poslednom mieste. Ale 120 metrov pred cieľom ma nejako osvietilo, povedal som si, že musím zabrať, aj keď som mal toho už plné kecky. Do finišu som dal všetko a nakoniec z toho bolo druhé miesto. Ani neviem, kde sa vo mne vzala tá energia. Nohy ako keby išli samé od seba," opisoval.
Obrovskú radosť prežíval aj tréner Marcel Lopuchovský, ktorý sa po finále rozbehol za Repčíkom cez celý štadión. "V tej eufórii som preskočil plot, aby som nemusel všetko obchádzať," smial sa Lopuchovský.
Pred odchodom do Kazane Repčík na medailu nemyslel. Bol rád, že sa po zranení stihol dať zdravotne ako-tak dokopy. "Zistili mi, že mám zacviknutý nerv v krížoch. Pri každom odraze v tretrách ma bolelo lýtko. Aj v Kazani som bolesť cítil, po každom behu sme to dávali s fyzioterapeutom dokopy," priblížil 26-ročný bežec. "Na univerziáde som chcel ísť krok po kroku a dostať sa do finále. Medaila bola navyše. Vyšlo to skvele."
Repčík len nedávno dokončil štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre (odbor ekonomika a manažment). "Spadla zo mňa všetka únava a stres. Dovtedy bolo náročné po ťažkých tréningoch sa krčiť do noci pri učebniciach. Odpadla jedna ťarcha a teraz už budem mať viac času na trénovanie. Všetko smeruje k olympijským hrám v Riu, ktoré sú mojím najväčším cieľom."
Ešte predtým by si rád zaistil účasť na tohtoročných majstrovstvách sveta v Moskve. Už v pondelok mieril do Talianska, kde sa na mítingu v Lignane pokúsi splniť B-limit. "Po zranení sa mi pomaly vracia forma a verím, že pôjde ešte hore," dodal.