V druhej polovici augusta sa konal premiérový ročník súťaže bežeckých štafiet Od Tatier k Dunaju. Pretekári mali zdolať trasu dlhú 345 km so štartom v Demänovskej doline a cieľom v Bratislave. Trasa viedla po cestách druhej a tretej triedy, pričom bola rozdelená na 36 úsekov. Na podujatí štartovalo šesť desiatok tímov, členom striebornej štafety bol aj 25-ročný Tomáš Gemza zo Štrby, ktorý hovorí o svojich dojmoch z podujatia.
Ako si sa dozvedel o tomto nezvyčajnom bežeckom podujatí?
Zo športových bežeckých stránok, už pred rokom. Niekoľko organizátorov sa vtedy vydalo na trať a v podstate urobili nultý nesúťažný ročník. Už vtedy sa mi to pozdávalo ako super myšlienka a poriadna výzva. Povedal som si, že tieto preteky by som rád vyskúšal na vlastnej koži. Na jar 2013 sa konal ČSOB maratón a dostal som ponuku od jedného tímu odbehnúť úsek štafety. Darilo sa nám - umiestnili sme sa na 7.mieste z viac ako tisíc stafiet. A tam sa to všetko vlastne začalo. Onedlho mi prišiel email od kapitána tímu, či by som mal záujem bežať štafetu z Tatier do Bratislavy a mne sa začal plniť sen. Neodolal som, hneď som súhlasil. Na štafetu ma prihlásil kapitán tímu. On aj všetko organizoval, zadával úseky, spolupracoval s organizátormi, hľadal bežcov, skladal tím, bol zodpovedný tiež za materiálne zabezpečenie, auto, stravu, nápoje.
Aké bolo zloženie štafety?
Členovia štafety boli v podstate z celého Slovenska a s väčšinou som sa ani nepoznal. Zlozenie sa čiastočne menilo, počas prípravy sa niektorí zranili a museli sme hľadať náhradníkov. Našťastie sa nám to podarilo bez väčších problémov, tím bol zložený z deviatich bežcov a troch bežkýň. Najstarší člen štafety mal 38 rokov, najmladší 23.
Absolvoval si pred podujatím špeciálnu prípravu?
Nie, pokračoval som vo svojom tréningu a pretekoch, na ktorých sa zúčastňujem pravidelne každý rok. Chcel som si vyskúšať štart na troch pretekoch za deň - v štafete totiž po dobehnutí jedného úseku je iba krátky čas na presun a v podstate je za dva dni bude viac štartov. To mi problém nerobilo, takže som zvládol aj trojo pretekov počas jedného dňa. Potom som už len pracoval na rýchlosti, pretože som vedel, že úseky nebudú dlhé, ale bude ich viac.
Aký bol priebeh súťaže?
Najskôr nám organizátor rozposlal množstvo inštrukcií, asi 25 strán. Týkali sa pokynov, ktoré bolo treba plniť. Za ich nedodržanie hrozili penalizácie alebo až diskvalifikácie. Všetky úseky sme dostali v mapách a GPS súradniciach na email. Štart našej štafety organizátori dali na 13.10 v sobotu. Každému tímu podľa ich zadaných najlepších časov na 10 km za každého člena štafety organizátori vypočítali odhadovaný čas úsekov a podľa toho predpokladali, kedy by sa mala štafeta objaviť v cieli. Chceli, aby sa dobehnutie všetkých štafiet uskutočnilo v približne v rovnakom čase. Preto papierovo pomalšie štafety štartovali už od rána. Keď som šiel na štart, po ceste do Jasnej sme stretávali veľa pretekárov, ktorí už boli na trati. Každý člen tímu mal číslo štafety a číslo pretekára - úseku. Keď vyštartoval bežec úseku 1, museli sme sa prepraviť na odovzdávanie s bežcom číslo 2 a takto sa to opakovalo dookola. Nie počas všetkých úsekov šlo sprievodné vozidlo po rovnakej trati ako bežec, pretože niekedy boli i obchádzky a musela sa použiť iná trať. Bolo však potrebné byť na odovzdávacom mieste včas, pretože inak hrozila penalizácia. Po odbehnutí svojho úseku mal každý člen štafety trocha oddychu. Ale odpočinúť si v aute počas prepravy na iné miesto sa ani nedá. Mali sme aj väčšiu pauzu, počas ktorej sme stihli niečo zjesť a trocha sa ponaťahovať. V spacích vakoch sme mohli pozerať na jasnú nočnú oblohu.
Môžeš spomenúť nejaký zážitok - pozitívny i negatívny?
Celé podujatie bolo nevšedným zážitkom. Krásne preteky. Vidieť ako sa bežci pripravujú, povzbudzujú, pomáhajú si, zoznamujú sa, vymieňajú si skúsenosti, fotia sa - bolo to super! V každom bolo veľa emócií. Bežalo sa nonstop bez prestávky. Bolo nádherné bežať pri východe slnka i jeho západe. A tiež v noci pri jasnej oblohe cez les, kde jediné svetlo bola len čelová lampa a všetko naokolo sa v noci hýbalo a šušťalo. Niekde zavýjal pes, inde prebehla cez cestu srna. Bolo tam aj kúsok strachu, ale všetci to zvládli bez zranení. Ja som v noci bežal dedinou, ktorá nebola veľmi osvetlená a z podniku vyšla väčšia skupinka ľudí. Jeden z nich zakričal na mňa, či mu už konečne niekto vysvetli, prečo tu toľko beháme. Dokonca som dostal i pozvanie, aby som sa radšej išiel občerstviť... Som šťastný, že som mohol byt súčasťou tohto tímu - pomáhali sme si, spolupracovali sme, fandili si a všetko dobre fungovalo. Až v cieli sme si začali uvedomovať, čo sme dokázali. Každý si svoj úsek odbehol, ako najlepsie vedel, aj keď to niekedy riadne bolelo. Ale nevzdali sme to. Do poslednej chvíle sme čakali, ako sa budú výsledky vyvíjať a nakoniec to prišlo - na nástenke pribudlo meno nášho tímu a 2. miesto. Boli sme šťastní, aj keď unavení. Chcel by som sa tímu poďakovať, že som mohol byť jeho súčasťou - za super zážitky i za to, že sme to zvládli. Celkový čas našej štafety bol 26:25 hodín. Družstvo na prvom mieste trať zvládlo za 25:43, štafeta na treťom mieste za 26:31.