Halucinácie pri behoch sú takmer výlučne výsadou ultrabežcov, zriedkavo ich majú možno maratónci. Slangovo sa im hovorí „haluze“, alebo „halušky“. Sú to poruchy vnímania, keď človek vidí veci, ktoré neexistujú.
Halucinácie môžu byť aj sluchové (počuje nejestvujúce hlasy), alebo chuťové, čuchové či hmatové. Objavujú sa aj pri duševných poruchách, alebo po užívaní drog - halucinogénov ako LSD alebo aj marihuana.
Ak sa u človeka objavia halucinácie počas behu, znamená to, že je duševne chorý alebo „zhúlený“? Nie! Vidiny pri ultrabehoch sú dôsledkom istej formy vyčerpania. Pribúda ich s dĺžkou a náročnosťou akcie.
Spánkové obludy
Istý bežec počas Badwater ultramaratónu (217 km a 4000 m stúpania) za neznesiteľnej horúčavy v Údolí smrti stretol zlatokopa, ktorý ho žiadal o vodu. Až keď začul, ako mu pri nalievaní čľapká voda na cestu, uvedomil si, že muž bol len neexistujúcou vidinou.
Jeden z najťažších horských ultrabehov v USA je Hardrock ultramaratón (162 km/10 000 m). Americká legenda Scott Jurek tam štartoval a u spolubežcov popísal celú paletu vidín. Niektorí videli kamene, ktoré sa menili na Subaru, iní zasa stromy transformujúce sa na masy smejúcich sa červíkov, stupaje sa im pod nohami menili na losie hlavy. Najviac halucinácií mali najpomalší bežci.
Vynikajúca írska horská bežkyňa Moire O'Sullivanová vo svojej knižke Blato, pot a slzy píše, že v Británii bežci vidiny nazývajú „spánkové obludy“ (sleepmonsters) - halucinácie z nedostatku spánku.
Sama ich zažila počas 250-kilometrových adrenalínových pretekov, v ktorých sa striedala jazda na morskom kanoe, bicyklovanie a horský beh. Počas noci najprv videla domy a ľudí, čo tlačili káry. Keď sa však otočila, nik tam nebol.
Potom uprostred lesa zbadala maják a bola presvedčená, že o chvíľu dorazia lode. A nakoniec jej začal chýbať jeden člen ich štvorčlenného tímu. Keď počítala, vždy narátala do štyri (boli naozaj štyria), ale aj tak bola stále presvedčená, že jeden z nich sa stratil.
Za halucináciami je únava
Najčastejšou príčinou halucinácií býva spánková deprivácia kombinovaná s extrémnou únavou. Preto sa vyskytujú hlavne v noci pri 100- a viackilometrových akciách v ich poslednej tretine. Nemusí ísť len o beh, môžu to byť aj iné podobne náročné outdoorové podujatia.
Prvý raz som videl takto v noci halucinujúcich ľudí pred vyše tridsiatimi rokmi počas zimného lyžiarskeho výcviku v Krkonošiach. Zúčastnil som sa na ňom ako lekár.
Nezodpovedný vojak z povolania zobral 14- až 15-ročných študentov vojenského gymnázia po únavnom doobedňajšom výcviku popoludní na 20-kilometrový pochod v snehu a v mraze po hrebeni. Strhla sa snehová víchrica, chlapci začali blúdiť a do rána ich zbierala Horská služba.
Niektorí zostali sedieť pod stromami a halucinovali. Videli svojho nenávideného dôstojníka, ako sa zmenil na psohlavca, a chceli ho prebodnúť lyžiarskymi paličkami.
Dinosaury pri Vrbovom
U nás možno zažiť „haluze“ napríklad na 100-kilometrových diaľkových pochodoch, ktoré sa stali už horskými behmi a mnohé z nich sú kvalifikáciou na UTMB (Ultra Trail du Mont Blanc). Spomínam si, ako v sprievodných materiáloch Týništských šlápot (117 km/3400 m) upozorňujú, že v noci pred cieľom sa budú mnohým bežcom objavovať dinosaury. Pár mesiacov predtým ich v noci na poli pred Vrbovým videla moja spolubežkyňa na Lazovej 100-ke (105 km/2900 m). Keď si chvíľu oddýchla, zvieratá zmizli.
Spoločné okolnosti, pri ktorých sa halucinácie najčastejšie objavujú, sú hory, únava, dlhodobé nespanie a nočná doba. Okrem ultrabežcov a rôznych iných dobrodruhov sú preto už dávno známe horolezcom - expedičným, alpinistom, ale hlavne himalájistom.
Úlohu zohráva aj nedostatok kyslíka vo vysokej nadmorskej výške. Týka sa to aj ťažkých horských ultrabehov. Mnohé ich úseky sú vo výškach dve- až tritisíc metrov nad morom. Keď sa v noci pri ultrabehu objavia halucinácie z únavy a nespavosti, najlepšou liečbou je oddych v teple 20 až 30 minút s doplnením tekutín a cukrov. Pozor na podchladenie.
Halucinácie ultrabežcov sú krátkodobou poruchou, ktorá rýchlo prechádza a je bez vážnejších následkov. Nejde o pravú duševnú poruchu, ale väčšinou o tzv. hypnagogické halucinácie, ktoré sa často vyskytujú aj u malých detí pri zaspávaní. Preto ak zbadáte nadránom pri ultrabehu dinosaura, usmejte sa - veď ste omladli.
Autor je lekár a bežec