"Dúfam, že zomriem v bežeckých topánkach," vravievala. Takmer do bodky sa jej to splnilo.
Joy Johnsonová zomrela deň po tom, čo vlani v novembri - krátko pred svojimi 87. narodeninami - dokončila maratón v New Yorku. Denník New York Times pred pár dňami uverejnil príbeh tejto inšpiratívnej ženy pod názvom "Maratónkyňa až do konca". Niektoré pasáže z neho prinášame.
Johnsonová bola stredoškolskou učiteľkou telocviku, ale sama sa športovaniu systematicky nevenovala. Až do roku 1985. Vtedy šla do dôchodku, všetky štyri deti už boli dospelé a ona premýšľala, čo bude robiť.
Raz šla na niekoľkokilometrovú prechádzku a uvedomila si, ako ju to nabilo energiou. Začala chodiť na prechádzky pravidelne a neskôr ich premenila na beh. O pár rokov neskôr jej už nerobili problémy 15-kilometrové výbehy a na miestnych pretekoch bola známou figúrkou.
Ročne v priemere odbehla tri maratóny. Jej srdcovou záležitosťou sa stal ten newyorský - absolvovala ho 25-krát v rade. Okrem toho odbehla množstvo pretekov na kratšie vzdialenosti a medaily z nich musela čoskoro odkladať do garáže, keďže v dome už pre ne nebolo dosť miesta.
Jej manžel zomrel na rakovinu, jej mladšie bežecké parťáčky kvárili zranenia, ale ona naďalej vytrvávala vo svojom zabehnutom režime. Vstávala o štvrtej ráno, dala si kávu a misku cereálií, chvíľku si čítala z biblie a potom si šla zabehať.
Po osemdesiatke sa jej časy začali zhoršovať, ale nezmierila sa s tým. Zvýšila intenzitu tréningu a v roku 2008 zabehla newyorský maratón o 51 minút rýchlejšie než rok predtým.
"Beh ma robí šťastnou a prospieva môjmu spánku," hovorievala.
Pred svojím posledným maratónom povedala sestre Faith, ktorá ju v New Yorku sprevádzala: "Budem medzi poslednými, ale vôbec mi to neprekáža."
Po približne 32 kilometroch spadla a udrela si hlavu o obrubník. Jedna bežkyňa jej pomohla vstať a trvala na tom, že musí ísť do nemocnice. Johnsonová však odmietla. "Chcem dokončiť preteky," odvetila a pokračovala ďalej.
Do cieľa prišla po takmer ôsmich hodinách ako jedna z posledných. A ako obyčajne - s úsmevom. Hoci na čele mala krv. Dôsledok pádu. "Vyzerá to hrozivo, ale som v poriadku," povedala sestre. Bola najstaršou ženou, ktorá vlani dobehla do cieľa newyorského maratónu.
Na druhý deň ráno šla s medailou na krku a obviazanou hlavou spolu s ďalšími bežcami pred sídlo televízie NBC, aby zamávala divákom rannej šou. Robila to každý rok.
Potom sa sestre posťažovala na únavu a šla si do hotela zdriemnuť. Už sa nezobudila.