Ja a beh. O vzťahu k behaniu hovorí Michal Meško, spolumajiteľ internetového kníhkupectva Martinus.
Štart
Behať som začal v roku 2006, keď vyšla aplikácia Nike+ do iPodu. Moja bežecká história je o tom, že som geek. V živote by som nepovedal, že niekedy budem behať. Mal som rád skôr športy ako squash a bedminton. Behanie sa mi zdalo monotónne. Keď som však zrazu mohol sledovať grafy, koľko som zabehol a ako rýchlo, povedal som si - OK, kvôli tomu budem behať. Samozrejme, ako začiatočník som hneď chcel dobehnúť čo najďalej, behať každý deň a rýchlo. A potom som bol demotivovaný z toho, že neviem behať rýchlo, nevládzem každý deň a že odbehnem len dva kilometre a aj to dychčím. Odvtedy som prešiel niekoľkými začiatkami, kým som definitívne vytrval.
Nový začiatok
Pravidelnejšie behať som začal predvlani v auguste. S partiou chodievame na dovolenky do Chorvátska a nejako sa stalo, že sme si hneď v prvý alebo druhý deň šli zabehať. A potom každý deň. Odvtedy sa mi relatívne darí. Vydržal som aj preto, lebo som sa hlásil na newyorský maratón, už tretíkrát. Zasa ma nevyžrebovali, ale tento rok, dúfam, už budem môcť ísť.
Na dlhé trate
V rámci prípravy na maratón som si našiel tréningový plán a prihlásil sa na polmaratón v Barcelone, ktorý bol vlani vo februári. Zabehol som ho za hodinu päťdesiatpäť. Som rád, lebo predtým som takú vzdialenosť bežal len raz. Všetko bolo super, eufória, držal som si tempo, aké som si naplánoval. Na sedemnástom kilometri však prišla strašná kríza a nútil som sa: Nekráčaj, bež! Bol to veľmi dobrý zážitok. Nabudil ma. Teraz pre mňa trinásť či pätnásť kilometrov znamená síce dlhší beh, ale normálny.
Hore-dolu
Začal ma baviť trail, čiže kopce, čo som kedysi neznášal. Objavil som Malé Karpaty. Je nádherné, keď v lese idete len do kopca a dolu kopcom. Niekde vidíte srnky, ale inak nikde nikoho. Zároveň som si tým zlepšil kondičku.
Životný rekord
Snažím sa behať tri- či štyrikrát do týždňa. Keď mám pauzu viac ako dva dni, cítim sa nesvoj. Nejdem na extrémne objemy, ale 100 - 120 kilometrov mesačne chcem dodržať.
Rituál
Keď mám chuť, urobím na úvod abecedu. Po behu sa snažím robiť základný strečing, ale nemám na to trpezlivosť. Keď som trénoval na polmaratón, urobil som si tréningový plán, miešal som intervaly, dlhší beh, pomalší, rýchlejší... A veľmi mi to pomohlo. V niektorých veciach som dosť neorganizovaný, ale zrazu, keď som mal termín polmaratónu a vedel som, aké behy by som mal predtým absolvovať, ľahšie sa mi vstávalo z postele.
Zimné večery
Vždy sa najviac rozbehám v zime, v januári. Vôbec to nesúvisí s novoročnými predsavzatiami, len po vianočnom strese, ktorý máme v práci, je zrazu voľnejšie. Kedysi som vôbec nevedel behať ráno, bol som vypnutý. Teraz už viem, hoci väčšinu behov absolvujem poobede a večer.
Firma
Vo firme sme založili bežecký klub Mrcina. Ako firemný tím sme bežali v pretekoch od Tatier k Dunaju. Vzniklo to prirodzene. Zistili sme, že beh nás viacerých baví a namotivovali sme aj ďalších. Urobili sme tričká a každý, kto ukázal graf, že zabehol desať kilometrov v troch behoch dokopy, alebo dal čestné slovo, že naozaj behá, jedno dostal. Ľudia sa namotali.
Vedľajšie účinky
Počas behu často rozmýšľam o robote. Nie je to tak, že by som si pri ňom od všetkého oddýchol. Najväčší úžitok cítim hneď po dobehnutí. Beh mi naštartuje telo a zisťujem, že ak ma aj niečo cez deň trápilo, nevedel som, ako ďalej, ani nemusím počas behu na nič prísť, ale zrazu je telo v úplne inom móde. Zrazu sa veci zdajú jednoduchšie, mám energiu. To u mňa funguje. Efekt PO.
Michal Meško
Vyštudoval manažment a marketing na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2000 stál pri vzniku internetového kníhkupectva Martinus.sk, ktoré je v súčasnosti najväčším internetovým obchodom na Slovensku. Je jeho spolumajiteľom a CEO. Je aj spoluzakladateľom portálu pre študentov referaty.sk. V roku 2011 bol nominovaný na ocenenia Podnikateľ roka a Manažér roka.