Synček Nikolas sa narodil v decembri a rastie ako z mlieka. Pôrodu som sa dosť bála kvôli tuhému svalstvu. Pôvodne som si myslela, že mám vďaka Ironmanom posunutý prah bolesti, ale nemám:-)
Prvý pohľad na syna som zaradila na prvé miesto medzi moje špičkové životné zážitky, k štartu na Havaji a výstupu na Khala Pathar pod Mount Everestom v Himalájach.
Tehotenstvo prišlo o pol roka skôr, ako sme chceli. Bolo mi trochu ľúto, že mám natrénované a nemôžem súťažiť. Musela som sa vzdať duatlonu na Svetových hrách v Kolumbii, kam som vybojovala slovenskú miestenku vďaka siedmemu miestu v celkovom hodnotení Svetového pohára a môjmu najlepšiemu výsledku v kariére - piatemu miestu na majstrovstvách Európy v dlhom duatlone.
Otehotnela som na vrchole svojich športových síl a je mi jasné, že možno sa už späť nevrátim. Aj keď chuť športovať je u mňa bytostnou záležitosťou, a kým budem dýchať, budem športovať.
Počas tehotenstva som štartovala na viacerých pretekoch, ale na jar bolo zlé počasie a nechcela som nič riskovať. Trénovať (ku koncu aspoň po stojačky na stacionári) som nikdy neprestala a môj muž sa smial - vraj načo trénujem, keď nesúťažím. Ale ja som jednoducho duševne spokojnejšia, keď sa trochu unavím. Dokonca aj v deň pôrodu som si ráno dala budík a polhodinu si pojazdila pred odchodom do pôrodnice.
Chýbala mi šípka do vody
Tehotenstvo a trénovanie bol stres, aby som neublížila dieťatku. Chýbali mi banality, ako skočiť šípku do vody, nebáť sa, že zakopnem... Po pôrode je trénovanie veľmi oslobodzujúce. Hoci, kým dojčím, musím si dávať pozor.
Pri všetkých zdravotných problémoch sa riadim heslom počúvať svoje telo, takže som so športom začala skôr ako väčšina mamičiek.
Dosť komunikujem s ostatnými reprezentantkami – rodičkami. Teraz už viem, že povery typu kyselina mliečna v mlieku, málo mlieka kvôli športu, nervózne a nespavé dieťa atď., nie sú pravdivé.
Zľahka behať som začala tri týždne po pôrode. Zúčastnila som sa aj na pretekoch na 6,4 kilometra. Bežala som so psom, ktorý úlohu brzdiť ma zobral tak vážne, že všetko ocikával a došlo aj k veľkej potrebe.
Intenzívne som začala trénovať päť týždňov po pôrode. To som si už trúfla aj na dvojhodinovú záťaž zväčša nad anaeróbnym prahom na zimnom MTB maratóne.
Stále ma ešte bolieva chrbát, no snažím sa každý deň posilňovať spodnú časť brucha a svalstvo drieku. Odkedy športujem, pri dojčení necítim nijaké problémy. Mám skôr pocit, že mlieka sa tvorí ešte viac, pretože viac pijem.
Samozrejmé je, že pri behu mám na sebe aj tri športové podprsenky. Pri tréningu sa snažím nedehydrovať a úplne sa neunaviť, lebo starostlivosť o dieťatko je celodenná tréningová fáza.
V súčasnosti mám čas trénovať hlavne vďaka skvelým babkám a tomu, že, hanba-nehanba, namiesto vyvárania si chodím po obedy do jedálne v základnej škole.
Tréningový plán? Kdeže
Tréningy pod vedením trénera už nemám zo štyri roky, odkedy bývam v meste, kde nie je triatlonový klub. S trénerom aspoň komunikujem, snažím sa sledovať hemoglobín a regenerovať vďaka doplnkom výživy a plávaniu.
Už si ani nepamätám, kedy som trénovala vo vode. U mňa je plávanie len formou regenerácie, preto moje plávanie v triatlone aj tak vyzerá. Popri práci a teraz rodičovstve by som to aj tak nestíhala. A hlavne nemám na skupinové trénovanie alebo trénovanie s trénerom podmienky.
Počas dojčenia nemôže byť o nijakom tréningovom pláne ani reč. Proste, keď mám čas a malý zaspí, tak bicyklujem. Keď ho niekto postráži, tak behám.
Chytám sa každej príležitosti a viem, že ich bude čím ďalej menej. Čím viac sa bude hýbať dieťa, tým menej ja - ale len dovtedy, kým nezačneme športovať spolu. A na to sa veľmi teším.
Určite budem viesť synčeka k všešportovej aktivite, ako viedli rodičia mňa. Naučím ho lyžovať, hrať tenis, basketbal, volejbal, chodiť na túry, plávať, korčuľovať, liezť po skalách... A potom nech si vyberie, či chce byť vrcholovým športovcom alebo športovým fanatikom ako rodičia.
Autorka je slovenská reprezentantka v triatlone
Poznámka: Článok vyšiel v marcovom čísle magazínu RUN. Na začiatku apríla, necelé štyri mesiace po pôrode, bola Kristína Lapinová najrýchlejšou Slovenkou v cieli ČSOB Bratislava Marathon - trať zvládla za 3:10:12 a celkovo skončila piata. Minulý týždeň vyhrala ženskú kategóriu na Slovakmanovi, najprestížnejšom ironmanovi na Slovensku.