Niekoľko minút v teplote okolo mínus 120⁰C s opakovaním najlepšie každý deň pomáha športovcom s regeneráciou aj s liečením zranení. Ako to, že im mráz neublíž? A v čom je táto terapia tak zázračná?
Predstava extrémneho chladu vo vás sotva vyvolá príjemné pocity. Prečo by ste sa mali nechať dobrovoľne zatvoriť do komory, kde panuje mráz niekde medzi 120 a 140 stupňami pod nulou? Navyše v spodnej bielizni, iba s rúškom cez ústa, bavlnenými ponožkami a rukavicami?
Stále ďalší a ďalší ľudia to však skúšajú. Do komory potom prichádzajú opakovane a zakaždým sa nechávajú na niekoľko minút „zmraziť“. Je to preto, že kryoterapia na nich naozaj pôsobí pozitívne, a k tomu všetkému nie je v skutočnosti nepríjemná.
Čo sa robí v poláriu
Pozitívne účinky krátkodobého pôsobenia chladu sú všeobecne známe. Po zraneniach športovci často postihnuté miesto „ľadujú“ a v Spojených štátoch je veľmi rozšíreným spôsobom regenerácie po rôznych pretekoch okrem iného aj to, že si športovec vlezie do vane s ľadom. To je však v porovnaní s celotelovou suchou chladovou terapiou menej účinné, málo príjemné a pre niektorých jedincov to môže byť nebezpečné...
Zariadenie pre celotelovú chladovú terapiu sa volá kryokomora alebo polárium. Na prvý pohľad to vyzerá ako sauna zapustená v zemi. Keď vstúpite dovnútra, vôbec nevnímate tu šialenú zimu. Je to preto , lebo nervové zakončenia na povrchu tela, ktoré prenášajú informáciu o teplote do centrálnej nervovej sústavy, vôbec nie sú prispôsobené na takú nízku teplotu. Zjednodušene povedané, telo nevie „zmerať“ teploty nižšie ako mínus 110 stupňov, a samozrejme ich nedokáže ani vyhodnotiť. Preto vlastne istú dobu nevie, čo sa robí. Medzitým chlad prenikne kožou a podkožím až k lymfatickým cestám bez toho, že organizmus prežil nejaký „šok“ alebo paniku.
Povrch tela sa pôsobením teploty medzi – 110 ⁰C a – 160 ⁰C počas doby 2 až 4 minút ochladí na teplotu medzi + 2 až + 10 ⁰C, a chlad takto prenikne až do hĺbky 1 až 2 cm. Chladom je tak naraz zasiahnutá koža, podkožie a príslušné cievy, teda celkovo zhruba pätina až štvrtina telesnej hmotnosti.
Organizmus začne reagovať tým, že vytvorí na povrchu „teplotný štít“, aby chlad neprenikal do tela a nedochádzalo k tepelným stratám. Zároveň začne sťahovať všetky tekutiny hlbšie do vnútorných orgánov. Tým nastane enormný pohyb lymfy v lymfatických cestách. Jedna z funkcií lymfy je vyplavovať z tela toxíny a zostatky odumretých buniek. Za normálnych okolností však tento proces prebieha veľmi pomaly a 80% lymfy zostáva „v pokoji“. Pri kryoterapii sa naraz dá do pohybu všetko a očisťujúce procesy sa výrazne zrýchlia. Najväčšiu stagnáciu lymfy pritom zaznamenávame v mieste opuchov, takže i opuchy sa týmto procesom zmenšujú.
Pri návšteve polária človek vydá energie asi iba 65-68 kcal. To je rovnaké, ako keby si k jedlu nedal jedno vajce na tvrdo.
Po terapii
Ako náhle sa vrátite z kryokomory do pokojovej teploty, dochádza k významnému prekrveniu povrchu tela. Týmto procesom je zasiahnutá najmenej pätina telesnej váhy a vzápätí sa dáva do pohybu celý cievny systém.
Na rozdiel od stavu po saune, kedy ležíte na ležadle a uvoľňujete sa, tu je na mieste mierna rovnomerná aeróbna záťaž, napríklad na stacionárnom bicykli. Ešte pred tým je vhodné využiť prekrvenie.
V Spojených štátoch sa chladová terapia v tejto podobe (celotelové pôsobenie teplôt okolo – 120 ⁰C suchou cestou) prekvapivo vôbec nepresadila, na rozdiel od Európy, južnej Afriky nebo Japonska. V susednom Nemecku ju lekári využívajú už od 80-tych rokov minulého storočia za účelom liečby
degeneratívnych a zápalových ochorení kostí a svalov a na tento typ liečby tam prispievajú zdravotné poisťovne, podobne ako v Poľsku. U nás je ale kryoterapia stále považovaná iba za zaujímavú atrakciu a nie za serióznu liečebnú metódu. Slovenské zdravotníctvo ju zatiaľ ešte neobjavilo alebo skôr nedocenilo, aj renomovaní lekári považujú jej účinky prevažne za placebo efekt. Širšie uplatnenie zatiaľ nenašla ani v kúpeľníctve.
Rehabilitácia po zranení
Športovci, ktorí do svojej prípravy zaradili návštevy chladovej komory, si pochvaľujú zvýšenú výkonnosť, účinnú regeneráciu a zrýchlenie rehabilitácie po nepríjemných zraneniach.
„Dochádza k výraznému zníženiu svalového napätia, zlepšuje sa výživa tkanív, zvyšuje sa množstvo kyslíku, klesá koncentrácia laktátu vo svaloch a miznú mikrotraumy,“ vypočítava predný odborník na liečbu chladom, MUDr. Ľubomír Šmuk.
Petr Svoboda, český bronzový medailista v behu na 60 m prekážok z tohtoročných halových majstrovstiev Európy, nedá dopustiť na chladovú terapiu: „Polárium mi zachránilo medailu,“ hovorí veľmi vážne. Dva mesiace pred halovým šampionátom sa trápil s natrhnutým stehenným svalom, preto vôbec netrénoval, ale zato denne chodil do polária. Keď už to s nohou vyzeralo dobre, odcestoval na míting do Düsseldorfu, kde síce prekonal národný rekord, ale zranenie sa obnovilo, a tak zase netrénoval a zase chodil denne na kryoterapiu. Z Turína nakoniec priviezol bronz.
Mráz namiesto tréningu
Mgr. Roman Hrabaň, český reprezentant v desaťboji zo Soulu 1988, atletický tréner a riaditeľ Kryocentra v Prahe, upozorňuje i na ďalšie aspekty tejto metódy, ktorými sú zvyšovanie odolnosti a tiež výkonnosti športovcov. Pri opakovanej terapii, v sérii 10-15 vstupov do polária 1x denne v rade za sebou, rastie svalová sila a zároveň sa v svaloch rovnomerne rozkladá svalové napätie. Bezprostredne pred športovým výkonom sa ako optimálna ukázala terapia v dĺžke dve až dve a štvrť minúty. Svaly majú optimálne napätie, pred štartom nie je potrebné je ďalej zohrievať a vyčerpávať tak energiu toľko potrebnú pri výkone.
Má zmysel mrznúť dlhšie?
Začiatočníci absolvujú pobyt v poláriu v dĺžke 2 minúty, pokročilí chodia do kryokomory na 3-4 minúty. Dlhšie pobytu už sú kontraproduktívne. Hrozí riziko prechladnutia a pred športovým výkonom i stuhnutosti kĺbov a šliach. K tomu sa pridáva skutočnosť, že telo používa pre prenos informácie o bolesti a o chlade podobný proces. Preto sa môže stať, že človek pocíti bolesť neskoro, a tá ho teda nestihne varovať pred prichádzajúcim zranením.
Ani MUDr. Šmuk nie je zástancom akýchkoľvek „rekordov“, ak nejde o prípravu na výkonnostné rekordy. „Absolvovať chladovú terapiu dvakrát denne má zmysel pre vrcholových športovcov a z liečebných dôvodov, inak to viac ako raz denne nemá zmysel,“ hovorí. Minimálny odstup medzi dvomi návštevami polária sú podľa neho 3 hodiny.
Ak chcete zvýšiť účinok metódy a získať tak dlhodobú odolnosť organizmu, je vhodné navštevovať polárium denne počas doby minimálne 10, lepšie však 15 dní. A túto kúru absolvovať najmenej dvakrát za rok, optimálne na jar a na jeseň. Znižovanie teploty pod – 120 ⁰C a zvyšovanie pobytu nad 4 minúty jednak nie je potrebné a tiež môže naozaj ublížiť.
„Kryoterapia nie je isto zázračná metóda, ale ukazuje sa v niektorých prípadoch ako veľmi účinná. Na rozdiel od farmakologickej liečby pri nej navyše neboli za desiatky rokov používania zaznamenané žiadne zdravotné komplikácie,“ uzatvára MUDr. Šmuk.
Kto nesmie do polária
- ľudia s vysokým tlakom
- ľudia po operáciách srdca a ciev
- ľudia pod vplyvom drog vrátane alkoholu.
Čo spôsobuje pobyt v mínus 140 ⁰C
- zníženie napätia v svaloch
- zlepšenie výživy tkanív
- lepší prísun kyslíku do tkanív
- odstránenie mikrotráum v svaloch
- pohyb lymfy v lymfatickom systéme
- významné prekrvenie následne po terapii
S čím všetkým mráz pomôže
posilnenie imunity – zníženie chorobnosti v kritických obdobiach
únavový syndróm – vybudenie organizmu a postupný ústup únavy
atopický ekzém – úplné vymiznutie
operácie pohybového aparátu - zmenšenie opuchu a skrátenie rekonvalescencie
zníženie nadváhy
u športovcov dochádza k rýchlejšej regenerácii, môžu absolvovať vyššie tréningové dávky, zabraňuje pretrénovaniu a tým celkovo zvyšuje výkonnosť.