Čím častejšie a rýchlejšie budem behať, tým lepšie. Myslí si stále ešte veľa začiatočníkov a stále je to veľký omyl. Omyl, ktorý môže často za to, že človek beh vzdá. Beh je totiž pre začiatočníka a jeho telo nemilým prekvapením, ktorému sa snaží brániť a na ktoré reaguje nepríjemnými pocitmi a často aj bolesťou.
Predovšetkým ak máte nadváhu (Body Mass Index vyšší ako 30), odporúčame najprv začať s rýchlejšou kondičnou chôdzou. Vhodná je aj chôdza s palicami, takzvaná severská chôdza čiže nordic walking. Tak naberiete základnú kondíciu, bez toho aby ste zbytočne preťažovali pohybový aparát. Po určitej dobe potom môžete bez väčších obáv začať s behom, alebo si vybrať z ďalších pohybových foriem podľa ľubovôle a cieľov.
Základné a behu príbuzné pohybové formy zobrazuje tabuľka. Ukazuje aj typickú intenzitu jednotlivých pohybových foriem, respektíve čas na jeden kilometer, odporúčanú týždennú kilometráž a odporúčaný počet tréningov za týždeň.
Ak si nie ste istí, ktorá z uvedených pohybových aktivít je pre vás najvhodnejšia, je dobré jej výber konzultovať s odborníkmi a prípadne absolvovať základné vyšetrenia alebo testy. Len tak budete mať istotu, že je váš tréning maximálne efektívny a že povedie k naplneniu vášho cieľa.
Medzi základné diagnostické metódy patrí stanovenie Body Mass Indexu (BMI), alebo určenie optimálnej tepovej frekvencie pomocou športtesteru. Body Mass Index slúži k orientačnému posúdeniu skladby tela a každý si ho môže spočítať sám, keď svoju telesnú hmotnosť v kilogramoch vydelí telesnou výškou v metroch na druhú.
Niektoré Športestery odporúčajú optimálne pásmo tepovej frekvencie na základe jednoduchých testov. Začiatočníci tak dostanú užitočnú informáciu, v ktorej zóne majú približne behať.
Medzi pokročilejšie a presnejšie metódy potom radíme spiroergometrické vyšetrenie a stanovenie niektorých biochemických ukazovateľov z krvi. Zmyslom spiroergometrického vyšetrenia je analýza vdychovaných a vydychovaných plynov (kyslíka a oxidu uhličitého).
Na základe ich pomeru možno určiť, kedy (v akej rýchlosti) u bežcov prevládajú aeróbne procesy a naopak. Biochemická analýza krvi je skôr vhodnejšia pre riadenie tréningu výkonnostných bežcov.
Pre začiatočníkov je ideálne určenie telesnej skladby metódou elektrickej bioimpedancie a stanovenie laktátovej krivky. Podstata bioimpedančnej metódy určenia telesnej skladby spočíva v priechode slabého elektrického prúdu ľudským telom. Pretože rôzne tkanivá (predovšetkým tuk a svaly) vykazujú rôzny odpor, možno na základe výsledkov usudzovať na vzájomný pomer týchto a ďalších telesných komponentov.
Vyšetrenie laktátovej krivky prebieha na bežeckom trenažéri. Zaťaženie sa postupne zvyšuje (4-5 intervalov, ale rozhodne nie do maxima). Na jednotlivých stupňoch zaťaženia sa zaznamenáva vaša tepová frekvencia a hodnota krvného laktátu z odobratej krvi z ušného lalôčika.
Pre odber skutočne stačí len minimálne množstvo krvi, preto ide o bezbolestnú metódu. Po skončení testu sa z nameraných hodnôt vytvorí laktátová krivka s odporúčaním optimálnej tepovej frekvencie a rýchlosti behu. Metóda je aj veľmi účinná pre určenie zón pre spaľovanie tukov.