Výhovorky na počasie už neplatia ani v zime. Sneh nesneh, i v tej najtuhšej zime môžete vonku trénovať hneď na tri spôsoby.
Beh do vrchu v hlbokom snehu predstavuje vynikajúci vytrvalostný tréning. Okrem toho, že si odraz priamo vynucuje výbušnú silu, núti vás pokrývka dvíhať nohy viac ako obyčajne. Práve tým sa vyznačoval i štýl Alberta Juantorenyho, dvojnásobného olympijského víťaza (na 400 a 800 metrov v Montreale v roku 1976). Beh v hlbokom snehu vám dáva i psychologickú výhodu, ktorá spočíva v tom, že pre pohyb v týchto podmienkach nie sú k dispozícii časy, ktoré by vám umožnili porovnať váš výkon. Preto môžete bez problémov vybiť vašu prebytočnú energiu a netrápiť sa starosťami o to, či vám to šlo dobre alebo nie.
Túry v hlbokom snehu so snežnicami sú výborným spôsobom, ako si užiť prírodu, už iba preto, že sa tak dostanete do miest, ktoré sú nevybaveným turistom prakticky nedostupné. Majte však na pamäti lavínové nebezpečenstvo.
Behať môžete i so snežnicami a absolvovať tak náročný a účinný tréning. Ideálny je program striedavého behu a chôdze. Hodina behu v snehu – hoci aj striedaná s chôdzou, je veľmi ťažko zmerateľná a rozhodne intenzívnejšia a rôznorodejšia ako vytrvalostný beh na bežnej trati, ktorú ste absolvovali nespočetne krát.
Zimná taktika
Čo by ste mali mať na sebe?
- vlnenú čapicu
- termotričko s dlhým rukávom
- vode a vetru odolnú bundu
- oteplené nohavice
- vlnené ponožky (pre istotu si zoberte náhradné pre prípad, že sa preboríte do zamrznutej kaluže s vodou alebo potoka)
- vode odolné topánky s hrubším vzorom na podrážke alebo trekkingové topánky pre prípad, že sa dostanete na zamrznutú cestu, majte po ruke nesmeky
- do hlbokého snehu si cez topánky nasaďte návleky
Aký povrch si vybrať:
Najlepšie sa behá po čerstvo napadnutom snehu prípadne po už udupanom povrchu. V obidvoch prípadoch ale dávajte pozor, či nie sú pod hornou vrstvou zamrznuté kaluže.
Behajte radšej po cestách bez premávky motorových vozidiel. Cesty, na ktorých ste bez problémov behali ešte na jeseň, majú značne zúžený manévrovací priestor kvôli bariéram odhrabaného snehu na krajniciach, v prípade nebezpečenstva nebudete mať kam uskočiť.
Technika behu:
Volte radšej kratší krok, nohy nedvíhajte príliš vysoko (s výnimkou hlbokého kyprého snehu). Predídete tak riziku podkĺznutia alebo natiahnutia svalov.
Zmenšite objem tréningových kilometrov. Beh po snehu je oveľa namáhavejší ako po pevnom povrchu, preto i intenzita tréningu bude vyššia ako obyčajne.
Venujte zvýšenú pozornosť potrebnému rozcvičeniu pred behom. Pri vyrovnávaní stability na šmykľavom povrchu sa zapojuje viac rôznych svalov na dolných končatinách.
Obmedzte rozsah práce rúk pri behu. Zbytočne tým strácate energiu a navyše prílišným rozkmitaním paží násobíte točivý moment pôsobiaci na členok nohy na druhej strane tela. To, čo zrýchľuje pohyb na pevnej suchej trati, môže viesť na šmykľavom povrchu k podvrtnutí.
„Podozrivé“ úseky, hlavne pri zbehu, radšej pomaly prejdite. Prípadne môžete použiť kĺzavý krok pripomínajúci korčuliarsku techniku na bežkách.
Nebehajte za zníženej viditeľnosti.
Behajte uvoľnene, beh po snehu by mal priniesť novú zábavu a nie trápenie.