„Na bežcoch je pekné, že chcú byť zdraví. Prídu a spýtajú sa – kedy budem môcť zase behať? To ich zaujíma ako prvé,“ s úsmevom hovorí František Okál, lekár Sportclinic, ktorý sa špecializuje na športové
úrazy a zranenia.
S akými ťažkosťami bežci najčastejšie prichádzajú?
Dá sa to rozdeliť na dve základné skupiny – akútne úrazy a problémy z preťaženia. Najväčšiu skupinu
tvoria začínajúci bežci a nasledujú ľudia, ktorí behajú dlho a väčšie vzdialenosti. Tí majú skôr problémy
z opotrebovania.
Takže sú to buď akútne zranenia alebo chronické ťažkosti?
Áno, zlý došľap, vyvrtnutie členka, podvrtnutie kolena. Tieto úrazy sa väčšinou stávajú v teréne, zriedkavo
po behu na rovnom povrchu. A chronické ťažkosti vyplývajú z preťaženia. Začiatočníci majú problémy so šľachami v oblasti členkov, kolien, slabín, vytrvalostní bežci zase mávajú poškodené achilovky a časté plantárne fascitídy.
Obuv? Menej tlmenia
Z čoho zvyčajne pramenia tieto problémy?
Často sa objavia po nejakej zmene – väčšie objemy, častejší tréning, zmena štýlu behania alebo obuvi.
Takže keď bežec príde, najskôr sa pýtam, čo sa zmenilo.
Súvisí to so súčasným trendom, že veľa bežcov mení odpruženú obuv za topánky s menším tlmením?
Presne tak, zmena tenisky vedie aj k zmene zaťaženia. Zaťažuje sa iná časť nohy a telo si na to musí
zvyknúť. Noha je živá a dokáže sa prispôsobiť takmer všetkému, ale potrebuje čas. Problémom býva
hlavne to, že zmena z vysokých podrážok na nízke je príliš rýchla.
Je minimalistická obuv pre bežca vhodnejšia?
Myslím si, že áno. Noha sa skladá z veľkého množstva kostí, väzív, svalstva. Je to systém, ktorý potrebuje stimuly. Obuv, ktorá nárazy tlmí, nenúti nohu pracovať. Tá si zvykne, došľapuje na pätu a podrážka dopad stlmí a rozloží. Naopak, v neodpruženej obuvi noha pracuje. Samozrejme, ľudom, ktorí majú stuhnuté, tvrdé nohy, môže prechod k minimalistickej obuvi spôsobiť problémy. Je to dané tým, že noha zrazu musí pracovať viac, ako bola zvyknutá.
Ako je možné, že ľudia celé desaťročia behali takmer v podpätkoch?
Určite v tom bol aj marketing. Čím väčšia podrážka, tým lepšia teniska. Kus logiky v tom je – keď bežíme po mäkšom, je to lepšie. Lenže noha nepracovala fyziologicky. Pritom bola stavaná na to, aby sme chodili bosí. Tak to skrátka je. Problém nastal, keď sme sa začali obúvať.
Ako by mala vyzerať správna bežecká obuv?
Dobre a pohodlne sa dá behať aj v obyčajných plátenkách, ale je to veľmi individuálne. Obuv by mala
byť ľahká, pružná, a mala by umožňovať, aby sa čo najviac využívala fyziológia nohy. Rýchla doba, rýchle výsledky.
Cítiť bežecký boom aj vo vašej ordinácii?
Áno, poznať to. Problém je v tom, že behať začína veľa ľudí, ktorí nešportovali od svojich dvanástich
rokov. Študovali, začali pracovať, a keď teraz začínajú s behom, nerobí im to vždy dobre. Nájdu si
návody, ako za pol roka natrénovať na maratón, a riadia sa tým. Lenže, na takú záťaž nie sú pripravení
a môžu si naozaj ublížiť. Aspoň zo začiatku. Takže, beh áno, ale rozumne. Keď je človek nadšený,
chce dohnať všetko, čo nestihol za posledných dvadsať rokov – a chce to dohnať za dva mesiace.
Doba je rýchla a chceme rýchle výsledky. Problém nie je beh, ale to, že začínajú behať ľudia, ktorí
predtým nič nerobili. Púšťajú sa do toho úplne nepripravení.
Čo robia zle? Sú netrpezliví?
Väčšinou sem chodia muži. Ženy si viac uvedomujú, že asi treba ísť pomalšie, keď nevládzu. Prejdú na
menšie objemy, miernejšie tempo. Keď ich niečo bolí, radšej zastanú. Naopak, chlapi potrebujú výsledky
a pri behu si môžu odmerať, akú Chcú rýchlo behať veľké objemy a dosahovať dobré časy. Na bežcoch
je však pekné, že chcú byť zdraví. Prídu a spýtajú sa – kedy budem môcť zase behať? To ich zaujíma
ako prvé (smeje sa). Niekedy je ťažké vysvetliť im, že v akútnej fáze sa treba upokojiť, doliečiť sa
a až potom postupne začať.
Bývajú bežecké zranenia komplikované?
Ak to nie sú vyslovene úrazy ako roztrhnuté väzy, poškodené menisky či chrupavky, veľká väčšina
prípadov sa lieči veľmi dobre. Málokedy je potrebná operácia. Schopnosť tela hojiť sa je obrovská
a liečba spočíva len v utíšení problémového miesta, pôsobení proti bolesti, zápalu. Často ani nemusíme nasadiť protizápalové lieky. Stačí iba pokoj, doliečenie a zmena okolností, ktoré problém spôsobili.
Ako môže bežec rozpoznať, kedy mu v prípade ťažkostí postačí pár dní pokoja, a kedy by už mal ísť
k lekárovi?
Bolesť, ktorá sa zintenzívňuje hneď po začiatku aktivity alebo sa ozýva už aj v pokoji, je väčšinou problém.
Bolesti, ktoré prichádzajú po ťažšom tréningu a vyslovene človeka neobmedzujú, môžu byť normálne.
Bolesť je dobrá
Čo by mal človek robiť, aby behal bez zranení?
Ísť na to postupne. Často začínajú ľudia, ktorí nerobia žiadny iný šport, a beh sa im zdá najjednoduchší,
najprirodzenejší, najzrozumiteľnejší. Tu sú tenisky, tu je cesta a bežím. Zabúdajú však na prípravu celého tela. Pri behu pracuje aj brucho, chrbát, ruky. To všetko by malo byť zahrnuté do prípravy – strečing, balančné cvičenia, posilňovacie cviky. Dôležitá je rôznorodosť. Vhodný je aj bicykel a plávanie, ktoré je dobré na hornú časť tela a navyše uvoľňuje svalstvo.
Sú v poriadku maratóny? Do akých objemov je beh pre telo zdravý?
Každé telo je iné, fyziológiou, anatómiou, tým, čo už má za sebou. Takže je to veľmi individuálne. Treba skúsiť a počúvať svoje telo. Jeho rečou je bolesť. Treba ju vnímať ako pozitívum. Treba počúvať aj menšiu bolesť, zastaviť sa, popremýšľať, čo je zlé, poradiť sa. Často pomôže skúsenejší bežec, možno lepšie
ako doktor. V tomto jasná odpoveď neexistuje.
Akú úlohu pri behaní, odolnosti proti zraneniam či rýchlosti liečby zohráva strava?
To je obrovská kapitola. Je v tom aj komercia, napríklad výživové doplnky na posilnenie chrupaviek, svalstva, spaľovače tukov. Jasné, strava je dôležitá, je to palivo pre telo. Zázračným tabletkám však veľmi neverím, rekreačnému bežcovi podľa mňa stačí pestrá a zdravá strava. Samozrejme, dodanie minerálov a rýchlej energie pri dlhých pretekoch je dôležité.
Čo si myslíte o užívaní tabletiek proti bolesti pred pretekmi?
Každý musí zvážiť sám. Vážnejšie by to človeku nemalo ublížiť, ale bolesť je reč tela a pretlačiť ju
liekmi – to je skôr o egu.
Čo by ste poradili ľuďom, aby si užívali beh bez zranení?
Najmä začínajúcim bežcom – počúvajte svoje telo a choďte na to postupne. Telo nie je stroj. Je živé, dokáže sa prispôsobiť, ale potrebuje čas. Ten ho dokáže pretvoriť, zoceliť. Stroj sa iba opotrebúva a ničí, ľudské telo sa postupnou záťažou spevňuje, získava pružnosť, šľachy, kolená a kĺby sú odolnejšie. Postupnou záťažou sa dá dosiahnuť oveľa viac.
František Okál
Medicínu vyštudoval na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v nemocnici v Znojme na ortopedicko- traumatologickom oddelení. V súčasnosti pôsobí v špecializovanej klinike na športové úrazy Sportclinic Bratislava. Je členom lekárskeho tímu slovenskej hokejovej reprezentácie.