Minulý rok padol maratónsky svetový rekord nielen medzi elitnými bežcami, ale aj v kategórii, ktorú médiá až tak nesledujú. Londýnsky rodák Ed Whitlock zabehol maratón v Toronte za 3:41:58 – vo veku 82 rokov. Okrem toho je jediným človekom, ktorý aj po sedemdesiatke zabehol maratón pod tri hodiny.
O to, že skvelí bežci v dôchodkovom behu nie sú žiadnou raritou, presviedča už niekoľko rokov aj Vincent Bašista. V roku 2013 získal štyri zlaté medaily na majstrovstvách sveta v brazílskom Porto Allegre. Okrem zátopkovskej kombinácie (5000, 10 000 metrov a maratón) zvládol najlepšie aj 8-kilometrový cezpoľný beh. Vôbec teda neprekvapilo, že sa stal najlepším slovenským atletickým veteránom roku 2013.
Beh vo vyššom behu
Nie každý bežec v dôchodkovom behu má však súťažné ambície.To ani nie je potrebné. Beh má na starších ľudí pozitívny vplyv v rôznych oblastiach. Dve štúdie vedcov z Texasu a Marylandu ukázali, že bežci-veteráni mali vyššiu koncentráciu bielej a sivej mozgovej hmoty v miestach, ktoré kontrolujú pohyb, pamäť a vnímanie, než ich sedaví rovesníci. Celoživotné behanie tiež znižuje úroveň chronických zápalov, k toré sa spájajú so
vznikom rakoviny, z výšenou krehkosťou tela a predčasným umieraním. „Behanie vo vyššom veku podporuje organizmus napríklad v boji proti Alzheimerovej chorobe alebo stresu, ale zvyšuje aj celkovú funkčnú zdatnosť, teda prispôsobivosť srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy,“ hovorí telovýchovná lekárka Alena Urvayová. Pripomína tiež, že beh je vhodný aj ako prevencia osteoporózy, lebo vďaka tlaku kosti na kosť dochádza k prísunu výživy a odplaveniu zvyškov látkovej výmeny. Obľúbené plávanie naproti tomu vôbec nepomáha proti rednutiu kostí a hoci menej zaťažuje srdcovo-cievny systém, zároveň menej z vyšuje jeho funkčnú zdatnosť.
Rôzne začiatky
Mnohí z veteránskych bežcov začali s týmto športom neskôr, alebo sa k nemu vrátili po dlhšej prestávke. Bašista behával ako mladík, ale ako 25-ročný si zranil achilovku a prestal s tréningom. Jeho druhý bežecký
život sa začal v roku 2004, keď hľadal spôsob, ako sa v yrovnať s vynúteným odchodom z univerzity, kde učil.
Trnavčan Pavel Selecký, ktorý je na viacerých bežeckých podujatiach najstarším účastníkom, začal behávať pred štyrmi desaťročiami ako 36-ročný. „Keď som dostaval dom, začal som fajčiť. Keď som videl, že ma
fajčenie zotročilo, jedného dňa som si povedal, že s tým musím skončiť. Musel som začať športovať, aby ma cigareta nelákala. Odvtedy pravidelne behám,“ vraví. Schudol dvanásť kilogramov a odvtedy si drží rovnakú hmotnosť. K behaniu neskôr priviedol aj manželku a deti. Stanislav Skačan zo Šale sa do behania pustil v podobnom veku. Mal 38 rokov, keď ho zaujalo, že v meste sa koná beh na 20 kilometrov. Chcel to skúsiť
aspoň v ľudovom behu na necelé štyri kilometre. „Začal som sa pripravovať, ale nebolo to ľahké. Všetko ma bolelo,“ spomína. Behanie ho však chytilo a o necelé dva roky zvládol svoj prvý maratón v Brezne. V roku
2000 si v Košiciach splnil sen prelomiť hranicu troch hodín. Mal vtedy 52 rokov. „Vtedy som behával zhruba 400 kilometrov mesačne. Skúšal som všetko – krátke aj dlhé trate, behy do kopca, aj v horúcom počasí,“ opisuje tvrdú prípravu.
Dokedy je bežec rýchly
V knihe Stvorení pre beh jej autor Christopher McDougall spomína tvrdenie evolučného biológa Dennisa Brambla, že vytrvalci behajú aj vo veku 64 rokov rovnako rýchlo, ako keď mali devätnásť. Bašista vraví, že nedokáže posúdiť, či je to pravda. V mladosti behával kratšie vzdialenosti, kde je tempo vyššie, takže v jeho
prípade takéto porovnanie nie je možné. Skačan tvrdí, že po päťdesiatke to na kratších aj na dlhších behoch zvládal celkom obstojne. „Po šesťdesiatke sa však rýchlosť rapídne stráca,“ priznáva. Bašista si myslí, že zmysluplné časy sa v maratóne dajú dosahovať do veku 80 až 85 rokov. „Relatívne lepšie výsledky sú možné na kratšej trati, ale takých jedincov je vo svete málo. Udržiavať si dobrú bežeckú formu do neskorého veku je veľmi ťažké,“ naznačí. Potešilo ho, že na silvestrovskom behu v Dubnici dosiahol lepší čas ako v predchádzajúcich rokoch. „Som trochu prekvapený, že sa výsledky nemusia vekom iba zhoršovať, ale možno sa aj zlepšiť, či dlhšie udržiavať na stabilnejšej úrovni,“ dodáva.
Lekári ni
e sú proti
V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať výkony Japonca Jošihisu Hosaku, ktorý ako 60-ročný zabehol
maratón za 2:36:30 a zároveň je najstarším človekom, ktorý zabehol maratón pod 2:40. Laikovi sa môže zdať šialené, aby sa dôchodcovia naháňali na pretekoch, ale doktorka Urvayová proti tomu nemá námietky – ak
behajú pravidelne a dĺžka trate je primeraná ich schopnostiam a klimatickým podmienkam. Apeluje však na bežcov, aby absolvovali aspoň základnú preventívnu prehliadku u telovýchovného lekára, ktorá môže odhaliť rôzne poruchy. „Obvodný lekár vám to nevie urobiť. Kardiológ sa vie vyjadriť k srdcu ako takému, ale telovýchovný vie posúdiť záťaž vzhľadom na vek a funkčný stav. Povie vám, aká pulzová frekvencia by už bola riziková. Ten, kto má vysoký tlak, si zase musí dávať pozor v chlade, lebo vtedy sa tlak ešte zvyšuje,“ dodáva.
Bežecké sny
To, že zranenie je pre bežca utrpením, a nielen telesným, potvrdzuje aj ďalší veterán Jozef Sloboda. Záver minulého roku musel vynechať a aj novoročný beh v Trnave sledoval len ako divák. „Bez behu nemôžem žiť, ale teraz sa môžem len pozerať. Je to horšie, keď sa nemôžem pridať do našej partie,“ priznáva. Pre človeka, ktorý má za sebou približne 1100 pretekov a kedysi ich absolvoval aj 50 za rok, je takýto výpadok nemilou
skúsenosťou. Napriek tomu zostáva optimista a podelí sa aj o bežecký sen: „V Košiciach som bežal ešte na starej trati do Sene, ale súčasný mestský maratón som ešte nebežal. Rád by som to skúsil.“ Do Košíc by sa rád vrátil aj Skačan, rovnako aj do Prahy, kde si obľúbil tamojší polmaratón a maratón. „Duša aj srdce ešte
chcú, ale uvidíme, čo povie telo.“ Bašista by rád pokračoval v štartoch na veteránskych šampionátoch, ale tie sú finančne náročné. „Môj dôchodok na úrovni 500 eur je malý na to, aby mi umožnil každoročnú účasť na takýchto podujatiach. Sponzori sa nehrnú a štát má iné priority,“ povzdychne si. Chcel by si tiež niekedy zabehnúť maratón v Berlíne, kde je rýchla trať. Dodáva, že aj u nás je veľa pekných pretekov, vďaka ktorým
spoznáva krásy Slovenska. Popri súťažných cieľoch však veteránskych bežcov spája najmä to, že vďaka pohybu zostávajú oveľa čulejší a zdravší ako ich sedaví rovesníci. „Behám hlavne preto, aby som sa čo najdlhšie vydržal hýbať. Keď sa človek prestane pohybovať, už je s ním zle. Kým budem žiť, budem sa
hýbať,“ zhrnul svoju bežeckú filozofiu Selecký.