Zima pozná veľké výkyvy počasia. Vo vyšších polohách sa snehová pokrývka úspešne udrží, ale v nížinách a mestách jeden deň nasneží, druhý deň sa sneh roztopí a tretí deň voda zmrzne. Súvislá vrstva ľadu je podklad, kde vám nepomôže ani najatraktívnejšia podrážka. Spôsob, ako behať po ľade, ale existuje.
Ľad patrí medzi najnáročnejšie prostredia, ktoré si pre beh môžeme zvoliť. Nezáleží na tom, či máte tenisky krosové, alebo cestné.
Použitá vzorka, aj keby bola z tej najmäkšej možnej zmesi, nezaistí uspokojivý výsledok. Kĺzať sa budete vo všetkých typoch tenisiek úplne rovnako.
Prvý a najmenej efektívny variant, ako sa vyrovnať s ľadovými platňami, je prispôsobenie techniky behu. Na to by ste mali dbať predovšetkým v situácii, kedy sa s ľadom stretnete skôr ojedinele a iné metódy sa vám neoplatia vyskúšať. Na zníženie rizika zošmyknutia je potrebné výrazne skrátiť krok a dopadať kolmo na celé chodidlo.
Ďalšia možnosť už zahŕňa väčšiu investíciu do nového vybavenia. Odmenou vám bude stopercentná priľnavosť bez ohľadu na to, čo sa vám práve mihne pod nohami. Reč je o takzvaných "drapľavých" teniskách, ktoré nájdete v ponuke väčšiny krosových značiek.
"Drapľavé" tenisky sa svojou konštrukciou obvykle výrazne nelíšia od tradičnej "krosovky" s tým rozdielom, že v podrážke je usadených niekoľko karbidových klincov vyčnievajúcich niekoľko milimetrov spod samotnej vzorky.
Takéto tenisky sa najviac osvedčia, ak trávite väčšinu zimy v náročných podmienkach, a vaše behy sa preto bez kontaktu so snehom a ľadom nezaobídu. Najväčšou nevýhodou takýchto tenisiek však je intolerancia k tvrdému povrchu.
Pár sto metrov behu po asfalte ešte nijako zásadne nepocítite, ale akékoľvek dlhšie trasy sa nepriaznivo podpíšu nielen na vašich chodidlách, ale aj na samotných teniskách.
Zlatou strednou cestou, ako zatočiť s ľadom, je obstaranie "nešmýkaviek" (môžete sa stretnúť aj s označením Crampons). Sú to návleky obohacujúce vaše bežecké topánky o podrážku s hrotmi alebo o ostne podobné tým na mačkách.
Oproti drapľavým teniskám sa dajú "nešmýkavky" kedykoľvek počas niekoľkých málo sekúnd nasadiť alebo zložiť a vďaka malým rozmerom a nízkej váhe uložiť aj do najmenšieho bežeckého batohu.
Mačkám podobné modely sú vzhľadom k veľkosti a konštrukcii ostňov vhodné skôr do snehu a mäkkého podkladu. K behu po namrznutej ceste sa príliš nehodia.
Variant s bodovými karbidovými hrotmi je o poznanie univerzálnejší. Beh po tvrdom namrznutom povrchu v nich nie je žiadny problém a svoju úlohu nešmýkaviek splnia aj v hlbšom snehu.
Pri hľadaní nových "nešmýkaviek" sa oplatí siahnuť po osvedčených značkách (Kahtoola, Yaktrax, Petzl). Cena sa môže pohybovať od 150 do 500 eur. V konečnom dôsledku potom aj pri vyššej cene ušetríte.
U nekvalitných "nešmýkaviek" sa vám často môže stať, že sa budú pri behu samovoľne vyzúvať, hroty nebudú pevne ukotvené a môžu sa lámať alebo vypadávať. Rozdiel je aj v tom, ako "nešmýkavky" vnímate na chodidle a či nebránia prirodzenému pohybu chodidla (pozor na rozdiel medzi modelmi na beh a na chodenie).
Do bežeckej techniky a funkčných vlastností vašich topánok zasiahnu "nešmýkavky" len minimálne a pri drapľavých teniskách rozdiel prakticky nespoznáte. Obe varianty ale zabezpečia spoľahlivý dopad aj odraz na zľadovatenom povrchu, znížia riziko pádu a vďaka tomu výrazne spríjemnia trénovanie v zimných mesiacoch.
zdroj: rungo.idnes.cz