Lekári nám roky tvrdili, že keď už musíme behať, tak zásadne po mäkkom povrchu, pretože asfalt je priamou cestou k endoprotéze. Moderné výskumy však nič také nepotvrdili.
Ak sa teda lesné cestičky vo vašom okolí nevyskytujú, rozhodne neprepadajte zúfalstvu. Dr. Willem van Mechelen z univerzity v Amsterdame tvrdí, že zatiaľ nebola vedecky preukázaná žiadna súvislosť medzi početnosťou bežeckých zranení a druhom povrchu. Naše nohy sa podľa neho správajú na rôznych povrchoch rôznym spôsobom a vedia sa prispôsobiť, ak im doprajeme dostatok času.
„Keď zoskočíte zo stoličky na asfalt, automaticky pokrčíte kolená, zatiaľ čo pri rovnako vysokom skoku na trampolíne ich môžete pokojne mať napnuté,“ vysvetľuje. „Podobne odlišne sa správajú nohy pri behu, keď ešte pred dopadom prispôsobujú elasticitu svalov, šliach a väzov konkrétnemu povrchu. Beh po tvrdom a mäkkom povrchu sú tak v podstate dva rôzne športy.“
Najlepšia je všestrannosť
- Zdravým bežcom odborníci odporúčajú radšej striedaťpovrchy, ideálne však nie v jednom tréningu. Vhodný napríklad nie je model, keď v lete beháme po mäkkých lesných cestách a v zime sa presunieme na asfalt.
- Stuart Warden z univerzity v Indiane upozorňuje, že naše tréningy by sa mali z väčšej časti odohrávať na povrchoch, na ktorých pretekáme. Podľa neho je dosť riskantné bežať cestný maratón po výhradne trailovom tréningu.
- Fyziológ Hirofumi Tanaka z Texaskej univerzity v Austine dokonca beh v teréne vôbec neodporúča bežcom, ktorí sa zotavujú zo zranenia členkov a kolien, pretože nerovný povrch predstavuje pre kĺby veľkú záťaž. Viac na nich môže trpieť aj achilovka.
- Aj Irena Davisová z univerzity v Delaware na základe svojich výskumov odporúča asfalt v kombinácii s menej odpruženými topánkami bežcov, ktorí trpia plantárnou fasciitídou alebo v minulosti prekonali únavovú zlomeninu.
Sedenie vynuluje prínos behu
Beh síce znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a ďalších ťažkostí, ak však zvyšok dňa strávime prevažne v sede, prakticky tým vynulujeme pozitívny vplyv pohybu. Vedecký tím pod vedením Jarreta Berryho preukázal, že čas strávený sedením zničí 8 % z pozitív získaných rovnakým časom športovania.
Keď si teda ráno dáme hodinu behu a potom 10 hodín sedíme, 80 % zdravotných prínosov zmizne. Podľa autorov výskumu však pomôže, keď sedenie čo najčastejšie prerušíme akýmkoľvek pohybom, hoci aj chodením pri telefonovaní či rýchlym ponaťahovaním sa.
Článok bol uverejnený v magazíne Fit život.