Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi väčšina ľudí nemala ani potuchy o tom, že sa v jedle niečo také vôbec vyskytuje, v poslednej dobe sa vláknina stala takmer synonymom zdravej stravy. Jej začlenenie do bežeckého jedálničku však nie je úplne jednoduché.Je veľa typov vlákniny, najčastejšie sa ale používa členenie podľa rozpustnosti.
ROZPUSTNÁ VLÁKNINA
Má schopnosť na seba viazať vodu, takže v tráviacom trakte napučí a fermentuje.
PREČO JU POTREBUJEME: Znižuje hladinu cholesterolu, zvyšuje pocit nasýtenia a spomaľuje vstrebávanie prijatých sacharidov, čo oceníme pri chudnutí. Funguje tiež ako probiotikum („substrát“ pre rast priateľských baktérií), preto zlepšuje trávenie i imunitu
KDE JU NÁJDEME: V ovocí, zelenine, strukovinách, ovsených vločkách či zemiakoch.
NEROZPUSTNÁ VLÁKNINA
PREČO JU POTREBUJEME: Zmierňuje zápchu a v črevách nariedi obsah stolice a urýchli jej priechod, a tak toxické produkty trávenia nemôžu toľko škodiť. To je dôležité napríklad pri prevencii rakoviny čriev.
KDE JU NÁJDEME: V celozrnných obilninách, hnedej ryži, niektorých druhoch ovocia a zeleniny.
7 TIPOV PRE KONZUMÁCIU VLÁKNINY
Problémy môže spôsobiť nielen jej nedostatok, ale aj nadbytok (najčastejšie v takom prípade vzniká hnačka a pocit nafukovania).
Ak ste doposiaľ konzumovali stravu s nízkym obsahom vlákniny, zvyšujte jej množstvo v jedálničku opatrne.
Zároveň je potrebné zvýšiť príjem tekutín, ktorý umožní bez problémový priechod vlákniny tráviacim traktom.
Dávajte prednosť potravinám s prirodzeným obsahom vlákniny, nie tým obohateným.
Príjem vlákniny je vhodné obmedziť v posledných hodinách pred tréningom či pretekmi, môže totiž spôsobiť spomínané nafukovanie či hnačku.
Aj po záťaži je jej konzumácia nevhodná, pretože spomaľuje vstrebávanie živín nutných pre úspešnú regeneráciu.
Najlepším riešením je posunutie konzumácie vlákniny do neskorších častí dňa.
MALÝM ŠPORTOVCOM CHÝBAJÚ BIELKOVINY
Unikátny projekt Českého zväzu aerobiku a fitness (FISAF.cz) ukázal na tristný stav výživy a nedostatok svalovej hmoty českých detí. Meranie telesného zloženia 73 vrcholových pretekárov do 16 rokov ukázalo, že napriek takmer ideálnej hmotnosti má väčšina z nich príliš veľa tuku a málo svalovej hmoty.
Mimo normu sa ocitlo celých 40% testovaných jedincov, a to sa jednalo o deti, ktoré sa vrcholovo venujú tak náročnej disciplíne, ako je športový aerobik. Nešportujúca populácia by mala výsledky pravdepodobne ešte oveľa horšie. Dôsledkom podobnej nerovnováhy pritom môže byť nielen zhoršená výkonnosť, ale aj poruchy rastu a vyššia náchylnosť k úrazom.
Na vine je podľa autorov výskumu úplne nevhodná strava, v ktorej prevažujú sacharidy, ale chýba v nej dostatok kvalitných bielkovín. Tie by mali tvoriť jednu pätinu objemu stravy nešportujúceho dieťaťa, malým športovcom je toto množstvo vhodné o 50% navýšiť.