Na pohrebe svojho otca v roku 1987 položil Carl Lewis do rakvy štyri zlaté olympijské medaily z Los Angeles. „Vyhrám iné,“ prisahal vtedy najrýchlejší muž sveta s typicky americkým sebavedomím a pátosom ako vystrihnutým z hollywoodskych veľkofilmov. Aj to skutočne dokázal!
Carl Lewis bol hviezdou prvých majstrovstiev sveta v roku 1983 v Helsinkách a jeho výkony boli malým šokom. Vo vtedajšom rozdelenom svete neexistovalo niečo ako Diamantová liga a o televíznych prenosoch z tradičných mítingov ako zürišská Weltklasse mohli atletickí fanúšikovia iba snívať. Navyše bolo po bojkote moskovskej olympiády, preto o amerických atlétoch bolo v socialistickom Československu len veľmi všeobecné povedomie. To sa však vďaka Lewisovi čoskoro zmenilo. Vo fínskej metropole získal tri zlaté (100 m, diaľka a štafeta) a s Jarmilou Kratochvílovou sa stali osobnosťami šampionátu. „King Carl“ však pôsobil na rozdiel od skromnej Češky úplne opačne. Sálalo z neho obrovské sebavedomie a pri víťazstvách dával priechod gejzírom radosti. „Nie je to tak, že by bol nejaký namyslenec. Carl bol vždy skôr plachý chlapec,“ vysvetľoval jeho tréner Tom Tellez. A mal pravdu, pretože Američanovo správanie bolo prirodzené. To len pre nás bolo trošku nezvyčajné.
Dokázal som to, Jesse
CARL LEWIS SA NARODIL 1. JÚLA 1961 V BIRMINGHAME V ŠTÁTE ALABAMA.
Obidvaja rodičia trénovali na tamojšej univerzite. Keď sa rodina presťahovala do Willingboro v New Jersey, očaril ho skok do diaľky. Veľký podiel na tom mal aj jeho vzor Jesse Owens, štvornásobný olympijský víťaz z Berlína 1936.
Na Houstonskej univerzite sa budúci šampión dostal do skupiny trénera Telleza, ktorý ho prehovoril, aby sa venoval šprintu. Jeho uvoľnený beh bol pastvou pre oči a Lewis sa vďaka nemu dopracoval k deviatim zlatým z olympiády a k ôsmim titulom majstra sveta. „Keď sa mi na olympiáde v Los Angeles podarilo štyrikrát triumfovať, napísal som na ceduľku Dokázal som to, Jesse a zavesil som si ju vedľa Owensovho obrázku,“ spomínal na zlato (100 a 200 m, diaľka a 4 x 100 m) z roku 1984. Bol vynikajúcim šprintérom, ale ešte lepším diaľkarom. Už dva roky pred šampionátom v Helsinkách ho nikto neporazil. Prvej prehry sa dočkal až po desiatich rokoch, keď ho na MS 1991 v Tokiu po rekordných 65 výhrach prekonal Mike Powell.
Po olympijských hrách v Los Angeles začal ešte viac priťahovať médiá a sponzorov. Jeho sláva stúpala nielen vďaka výkonom. Nosil vlasy ostrihané „do kocky“ a čoskoro ho v tom napodobňovali aj ďalší športovci. Cestoval súkromným lietadlom, nocoval vo veľkých hotelových apartmánoch a jeho štartovné sa vyšplhalo na 60-tisíc dolárov. Organizátori mítingov však radi siahli hlboko do vrecka, pretože Lewisova účasť bola zárukou plných tribún.
Do budúceho storočia skočil s podporou vetra
OLYMPIÁDU 1988 V SOULE POZNAMENAL DOPINGOVÝ ŠKANDÁL LEWISOVHO RIVALA BENA JOHNSONA.
Kanaďan bol diskvalifikovaný a svetový rekord v behu na 100 m a zlato musel prepustiť práve Lewisovi. Johnson ho preto pred niekoľkými rokmi obvinil z účasti na sprisahaní. Tvrdil, že mu niekto pri čakaní na dopingový odber podstrčil do piva anabolický steroid stanozolol. Neskôr sa dokonca objavili informácie, že dopoval aj Lewis. Atletická federácia USA a národný olympijský výbor potom skutočne odtajnili jeho pozitívny nález z americkej kvalifikácie na Soul. Atlét existenciu testu pripustil a uviedol, že ide o dávny mŕtvy prípad. Vďaka tomu sa však nad jeho skvelými výkonmi predsa len vznáša tieň podozrenia...
Na MS 1991 do Tokia však Lewis prišiel vo skvelej forme. Vyhral stovku vo svetovom rekorde (9,86) a bol členom zlatej štafety. V Japonsku sa však skončila jeho diaľkarská neporaziteľnosť. Lewis i Powell vtedy veľmi túžili prekonať „skok do nasledujúceho storočia“, ako sa nazýval skok dlhý 890 cm. Ten naposledy zvládol Bob Beamon na olympiáde 1968 v Mexiku. Najprv skočil Lewis 891, no s podporou vetra. To však na víťazstvo nestačilo. Powellovi sa totiž potom podarilo regulárne doplachtiť na 895 cm. Napriek prehre Lewis nebol sklamaný a tvrdil, že rekord ešte pokorí. To sa mu však už nepodarilo a možno aj práve preto považuje Tokio za svoj vrchol.
Zlatá bodka v Atlante
NESKLAMAL ANI NA OH 1992 V BARCELONE.
Powellovi vrátil prehru, znovu mal podiel na zlate v štafete. Potom sa však začal pomaly vytrácať. Na MS 1993 v Stuttgarte bral iba bronz za dvojstovku, o ďalšie dva roky sa na šampionát v švédskom Göteborgu nekvalifikoval. Mal však pred sebou ešte jedno slávne víťazstvo.
Zlato z OH 1996 v Atlante sa od neho nečakalo. Nominoval sa tam iba v diaľke, a navyše nijako presvedčivo. Keď však pristál na značke 850 cm, mal deviatu zlatú medailu v kapse, navyše tým vyrovnal rekord legendárneho fínskeho borca Paava Nurmiho. Počtom štyroch zlatých kovov v jednom rade zas napodobnil svojho krajana diskára Alfreda Oertera.
„Je to moja najdrahšia medaila. Pätnásť rokov odo mňa každý očakával samé víťazstvá, ale dnes som nebol favoritom. Všetci sa na mňa pozerali skôr so súcitom, ale o to lepšie sa mi skákalo,“ rozprával a na pamiatku si nabral „zlatý“ piesok z atlantského doskočiska. „Je za mnou dlhá cesta, počas ktorej som zažil veľa bojov a veľa zábavy,“ vyhlásil v roku 1997 vtedy tridsaťšesťročný Lewis pri rozlúčke, ktorá sa konala na štadióne v Houstonu. Práve na tomto štadióne ešte ako študent odštartoval svoju oslnivú kariéru.
Z času na čas sa objaví na mítingoch, ako napríklad pred šiestimi rokmi na Zlatej tretre. Novinári sa ho pýtajú na rekordy a Usaina Bolta, ale Lewis najradšej hovorí o diaľke, v ktorej sa svetové maximu nepohlo od roku 1991. „Pri skoku záleží na podmienkach viac ako pri šprinte. Do diaľky však dnes skáče oveľa menej ľudí. K výkonom Owensa alebo Beamona sa ich pokračovatelia nepribližovali. Platí to i teraz, a preto verím, ž rekord Powella ešte nejaký čas vydrží, “ dodal.
MEDAILOVÁ BILANCIA CARLA LEWISA:
OLYMPIJSKÉ HRY
OH 1984 Los Angeles 4x zlato (100 m, 200 m, diaľka, 4 x 100 m)
OH 1988 Soul 2x zlato (100 m, diaľka), 1x striebro
OH 1992 Barcelona 2x zlato (diaľka, 4x100 m)
OH 1996 Atlanta 1x zlato (diaľka)
MAJSTROVSTVÁ SVETA
OH 1983 Helsinki 3x zlato (100 m, diaľka, 4 x 100 m)
OH 1987 Rím 3x zlato (100 m, diaľka, 4 x 100 m)
OH 1991 Tokio 2x zlato (diaľka, 4 x 100 m), 1x striebro (diaľka)
OH 1993 Štuttgart 1x bronz (200 m)
OSOBNÉ REKORDY CARLA LEWISA:
100 m: 9,86 Tokio 1991 (s vetrom 9,78)
200 m: 19,75 Indianapolis 1983
4 x 100 m: 37,40 Barcelona 1992
4 x 200 m: 1:18,68 Walnut 1994
Skok ďaleký:
887 cm Tokio 1991 (s vetrom 891)
879 cm New York 1984 (v hale, dodnes platný)