Kávu si ľudia obľúbili pre jej stimulujúce účinky, lekári však pred ňou spíš varovali. Rozsiahle výskumy počiatkom tohto tisícročia však preukázali, že pozitívny vplyv extraktu z plodov kávovníka na ľudský organizmus prevažuje nad možnými rizikami. Podmienkou však je, že svoje šálky kávy budete piť s rozvahou.
„Káva výrazne zvyšuje atletický výkon i vytrvalosť,“ uisťuje fyziológ Terry Graham z univerzity v kanadskom Guelphu. Má pritom na mysli predovšetkým stimulačné účinky jednej z hlavných účinných látok obsiahnutých v káve – kofeínu. Jeho vplyv na športový výkon pokladá za vysoko významný i Medzinárodný olympijský výbor, ktorý zaradil kofeín v akejkoľvek forme na zoznam „kontrolovaných“ látok, teda nie priamo zakázaných, ale takých, ktoré by mali športovci užívať iba v malom množstve.
Doktor Graham vysvetlil i účinky kofeínu: „Kofeín stimuluje mozog a nervový systém, čo môže viesť k tomu, že vám signalizujú, aby ste ignorovali únavu alebo zapojili ďalšie svalové jednotky k intenzívnemu atletickému výkonu. Kofeín dokonca môže mať i priamy vplyv na svaly, ktoré podnecuje k silnejšiemu zmršťovaniu. Najúžasnejší na tom je, že na rozdiel od iných prostriedkov, ktoré niektorí športovci užívajú ku zvýšení sily, výbušnosti nebo vytrvalosti, štúdie preukázali, že kofeín je pozitívne ovplyvňuje všetky dohromady.“
V porovnaní s ďalšími povolenými prípravkami, ktoré majú stimulovať športový výkon, nie je však kofeín obsiahnutý predovšetkým v káve automaticky účinný. Najväčší zisk z jeho užívania majú totiž tvrdo trénujúci športovci, ktorí si môžu vďaka káve zvyšovať tréningové dávky a efekt „stimulácie kávou“ má potom vďaka tomu dlhodobý charakter. „Ak ste rekreačný atlét, ktorý cvičí iba natoľko, aby redukoval svoju váhu alebo sa iba cítil lepšie, nie ste asi dostatočne energetický na to, aby ste využil prínos kofeínu pre atlétov,“ vysvetľuje kanadský fyziológ.
Čo na to srdce?
Lekári dlho nabádali a mnohí ešte dodnes vedú svojich pacientov, ktorí sú geneticky disponovaní k ochoreniu srdca, k tomu, aby radšej kávu nepili. Obecne sa totiž predpokladalo, že kofeín v káve zvyšuje počet srdcových tepov, a tým srdce, ústredný sval ľudského tela, nadmerne zaťažuje. Pravdou je, že pôsobením kofeínu sa do krvného riečiska uvoľňuje kortizol a adrenalín, na čo telo reaguje zvýšením krvného tlaku a rýchlejšou srdcovou pulzáciou, zvýšenou sekréciou žalúdkovej kyseliny, a teda i celkovým zrýchlením metabolizmu. Celý rad štúdií však preukázal, že to nijako nevadí, možná naopak: pitie kávy (podobne ako ďalšieho stimulujúceho nápoja – čierneho či zeleného čaju) riziko ochorenia srdca zvyšuje.
V lete tohto roku tím holandských lekárov zverejnil výsledky svojho dlhoročného výskumu na toto téma v prestížnom časopise Arteriosclerosis, Thrombosis, and Vascular Biology: Journal of the American Heart Association. Na základe sledovania takmer štyridsať tisíc ľudí po dobu trinástich rokov Holanďania zistili, že ľudia, ktorí pijú dve až štyri šálky kávy denne, vďaka tomu znižujú riziko srdcovej choroby o plnú pätinu. Platí to dokonca i o infarktu myokardu. „Naše výsledky preukázali, že pitie čaju alebo kávy je prínosom bez toho, aby zvyšovalo riziko infarktu alebo úmrtie z akýchkoľvek iných príčin,“ uviedla šéfka holandského tímu Yvonne T. van der Schouwová.
Český lekár docent Pavel Kohout, ktorý pracuje na II. internej klinike Fakultnej Thomayerovej nemocnice a súčasne pôsobí i v Inštitúte kávy (www.institutkavy.cz), uvádza dokonca výsledky výskumu, ktoré stanovujú ako hornú hranicu prijateľnej dennej konzumácie kávy nie štyri, ale šesť šálok kávy (teda cca 300 mg kofeínu). Kávu si podľa Kohouta môžu dovoliť i ľudia s kardiovaskulárnym ochorením. Podobný názor zastáva tiež americký lekár a fyziológ John Kassotis z newyorského lekárskeho strediska Suny Downstate. Zvýšené „bušenie“ srdca je podľa neho úplne neškodné, s výnimkou ľudí, ktorí nedávno mali srdcový záchvat. Podľa Kassotisa by sa i ktokoľvek ďalší, kto sa domnieva, že je obzvlášť citlivý na účinky kofeínu, mal poradiť so svojim lekárom, či nemá obmedziť dennú spotrebu tejto stimulujúcej látky.
Kofeín môže zvýšiť krvný tlak ľuďom, ktorí na neho nie sú zvyknutí. Platí to však krátkodobo – ak sú ľudia vystavení jeho účinku dlhšie, telo si zvykne a tlak sa vráti k pôvodným hodnotám. Štúdie podľa docenta Kohouta tiež preukázali, že miernym konzumentom každodenné pitie kávy tlak nezvýši. Naopak môže napomôcť ľuďom s nižším ako normálnym (120/80) tlakom. Rubom tejto mince je, že u niektorých ľudí môže viesť konzumácia väčšieho množstvá kávy k nárastu škodlivého cholesterolu krvi, čo následne môže byť príčinou upchávania ciev a problémom kardiovaskulárneho systému. Vyššie dávky kofeínu navyše u niekoho neúmerne zvyšujú pulzovú frekvenciu a v niektorých prípadoch sa objavuje i tras rúk. Obzvlášť opatrné by mali byť tehotné ženy, pretože kofeín prestupuje placentou a ovplyvňuje činnosť srdca plodu.
Benzín intelektuálov
Káve sa niekedy hovorí s ohľadom na jej účinky na centrálnu nervovú sústavu „benzín intelektuálov“. Pravdou je, že stimuluje činnosť mozgu a odďaľuje nástup únavy pri duševnej práci, podporuje rýchlejší a jasnejší myslenie a tiež lepšiu koordináciu. Bolo by však omylom sa domnievať, že zvyšuje intelektuálnu výkonnosť. Napríklad výskumy s deťmi v Brazílii preukázali, že vďaka pitiu kávy dosahujú lepších výsledkov pri školských testoch, ale to iba vďaka tomu, že sú viac bdelé ako ich spolužiaci, ale rozhodne to nezvyšuje ich mentálne schopnosti. Navyše i v tomto prípade platí, že nič sa nemá preháňať – nadmerné pitie kávy (teda viac ako šesť šálok denne) môže totiž viesť naopak k vyššej nervozite a znižovať koncentráciu. Premiera kofeínu potom môže spôsobiť nervozitu, nepokoj, nesústredenosť a stratu schopnosti jemnej motorickej regulácie.
Základným princípom pozitívnych i negatívnych účinkov kofeínu v káve je jeho schopnosť naviazať sa na adenosin, látku, ktorú si vytvára mozog v okamihu únavy alebo pred spaním. Adenosin sa napojuje na receptory mozgových buniek a vyvoláva spomalenie nervovej aktivity, a nakoniec i spánok. Súčasne rozširuje mozgové cievy, čím zaisťuje dostatočný prísun kyslíku pri spomalenej srdcovej aktivite.
Chemická štruktúra kofeínu je veľmi podobná tej adenosinovej. Preto sa kofeín dokáže naviazať na jedno miesto, a tak zablokovať receptory a následne i oddialiť nástup spánku. Naopak u ciev mozgu kofeín spôsobuje ich sťahovanie. Zvýšená mozgová činnosť aktivuje nadobličky, ktoré začnú produkovať adrenalín. Ten uvádza organizmus do pohotovostného stavu: prehĺbi dýchanie, zrýchli srdcovú činnosť a stiahne cievy na povrchu tela, čím dokáže zaistiť zvýšené zásobovanie svalov krvi a následne i vzostup krvného tlaku. Vďaka tomuto procesu dochádza tiež k zrýchlenému odbúravaniu zásobných cukrov v svaloch a zásobovaní svalov glukózou. Kofeín teda zvyšuje efektívnosť tvorby glukózy zo zásobných látok, a výrazne tým predlžuje pôsobenie adrenalínu, a teda i aktivity organizmu.
Pri istom zjednodušení sa tak dá povedať, že adenosin velí k odpočinku a „dobití batérií“. Kofeín, ktorý je svojim spôsobom chemickou „kópiou“ adenosinu, avšak vo vzájomnom strete víťazí a posilňuje bdelosť. Práve vďaka tmu udržuje produkciu dopamínu a blokuje beta-amyloidové proteíny, ktoré sú považované za jednu z príčin Parkinsonovy choroby.
Ak používate kávu ako povzbudzujúci prostriedok pri kancelárskej práci, nemali by ste sa riadiť príkladom bežných Američanov, ktorí sa ráno „naštartujú“ tým, že vypijú až pol litra kávy. Oveľa lepšie je rozložiť si tuto dávku na menšie šálky, asi po jednom decilitru, počas pracovnej doby – stimulačný efekt tak bude lepšie pôsobiť po dlhšiu dobu. Pri výskumoch odborníci preverili, že jedna šálka dokáže stimulovať mozgovú činnosť po dobu 45 minút. Konzumentovi navyše dodáva pocit psychickej pohody, čo sa vysvetľuje práve stimuláciou tvorby dopamínu, „hormónu šťastia“. Nezanedbateľným efektom pôsobenia kávy na nervový systém je i to, že až o polovinu znižuje nielen riziko zmienenej Parkinsonovej choroby, ale i Alzheimerovej choroby, teda dvoch najnebezpečnejších neurodegeneratívnych ochorení centrálnej nervovej sústavy, ako zistili vedci z Harvardu.
Bič na toxíny
Káva nie je iba stimulujúci nápoj. Mimoriadne pozitívny význam pre zdravie má totiž i vďka tomu, že je významným zdrojom antioxidantov, látok, ktoré obmedzujú ničivé pôsobenie voľných radikálov na ľudský organizmus. Voľné radikály vo zvýšenej miere vznikajú, ako je známe, pri náročnom fyzickom výkone, teda pri namáhavej práci alebo pri športe. „Je preukázané, že káva má významne väčšie celkové antioxidačné účinky ako napríklad zelený čaj, pričom až sedemdesiat percent antioxidantov, ktoré denne prijmeme, pochádza práve z kávy,“ podotýka k tomu docent Kohout.
Tieto antioxidačné účinky kávy sú dané predovšetkým tým, že kávové zrna obsahujú jednu z významných podskupín antioxidantov, takzvané polyfenoly, ktoré sú veľmi dobre vstrebávané do ľudského tela. Najbohatším polyfenolom v káve je kyselina chlorogenová (kombinácia kyseliny kávovej a chininovej). Polyfenoly sa nadväzujú na voľné radikály, a tak zamedzujú ich škodlivým účinkom. Nemôžu síce zabrániť prirodzenému starnutiu, ale obmedzením účinku „radikálov“ odvracajú hrozbu vzniku rôznych ochorení. Docent Kohout k tomu dodáva, že i obávané „radikály“ majú do istej miery i pozitívny význam, pretože pomáhajú organizmu ničiť baktérie, vírusy a ďalšie nebezpečné látky. Zásadný problém je však v tom, že ich proste nesmie byť v tele príliš veľa.
Štúdia zverejnená v odbornom časopise Journal of Agriculture and Food Chemistry už v roku 2001 preukázala, že kávové zrna sú mimoriadne významným zdrojom antioxidantov, ako je kyselina benzoová, kyselina škoricová, kumarín (kryštalický lakton), lignin, stilben, proanthon kyanidin a veľa ďalších. V priebehu procesu praženia, ktoré zvyšuje chuťovú kvalitu kávy, sa však časť týchto látok pretvára na amalgámy nazývané melanoidy. Výrobca kávy Nescafé preto tento rok uviedol na trh rozpustnú kávu nazývanú Green Blend, ktorú z jednej tretiny tvorí extrakt z nepražených („zelených“) kávových zŕn. Docent Kohout k tomu v rozhovoru pre Run podotkol, že podiel účinných látok (v tomto prípade antioxidantov) v „klasických“ pražených kávových zrnách, ktoré si umeliete pred prípravou nápoja, a v rozpustnej káve je rovnaký.
K čomu káva pomáha
- ku znížení hladiny voľných radikálov,
- stimuluje činnosť mozgu, odďaľuje únavu,
- obmedzuje riziko Alzheimerovy a Parkinsonovy choroby,
- znižuje riziko diabetu (cukrovky) druhého typu (podľa posledných výskumov o viac ako polovinu v prípade mužov a cca o tretinu v prípade žien),
- stimuluje zmršťovanie svalov, podporuje športový výkon, zvyšuje výdrž pri tréningu
- zlepšuje náladu (zvyšuje produkciu dopamínu).
Kedy piť kávu iba obozretne:
- pri infarktu myokardu, pri nekontrolovanej angíne pectoris,
- pri nekontrolovanom vysokom krvnom tlaku,
- v prípade žalúdočných vredov a chorôb jícnu.
Mýty a skutočnosť
Mýtus: Káva ma dehydratuje
Skutočnosť: Štúdie sledujúce účinky kávy ukázali, že jej pitie organizmus nedehydratuje. Po počiatočnej konzumácii kávy sa síce zvyšuje potreba močenia, tá ale už pri ďalšej konzumácii nestúpa.
Mýtus: Mlieko v káve znižuje jej účinok
Skutočnosť: Mlieko nemá vplyv na účinok kofeínu. Tlmí ale jeho pôsobenie na sliznicu žalúdka a zmierňuje prudký nárast vplyvu kofeínu, tým ho i predlžuje. Menej preukázateľné sú však výsledky výskumov, nakoľko mlieko blokuje pozitívne účinky polyfenolov.
Mýtus: Kofeín napomáha rozvoju rakoviny
Skutočnosť: Výskumy, podľa ktorých je pitie kávy spojené s vyšším rizikom rakoviny, boli chybné, pretože neprihliadali k tomu, že štatisticky významný počet konzumentov kávy sú fajčiari. Príčinou rozvoja zhubného bujnenia v ich prípade nebola káva, ale práve fajčenie cigariet. Káva naopak telu pomáha: obmedzuje pôsobenie voľných radikálov a aktivuje centrálnu nervovú sústavu, ktorá je potom lepšie pripravená bojovať s faktormi predstavujúcimi riziko pre zdravie. Účinné látky v káve navyše pomáhajú i ochrane jednotlivých buniek v tele pred rakovinovým bujnením.