Kŕče
Prejavy: bolestivé stiahnutie svalov najčastejšie v oblasti dolných končatín, paží, ale aj brušných a chrbtových svalov. Nedochádza pritom k nárastu telesnej teploty.
Príčina: veľké straty tekutín a minerálov spoločne s hromadením kyseliny mliečnej.
Čo s tým: najlepšou prevenciou je dostatočný príjem tekutín s obsahom minerálov (hlavne sodíku) pred záťažou a počas nej. Ak už k problému dôjde, je potrebné prerušiť záťaž, uchýliť sa do tieňa a doháňať zanedbanú dehydratáciu. Vhodná je aj jemná masáž postihnutej oblasti.
Mdloby
Prejavy: poruchy vedomia (jednoducho to s človekom „sekne“).
Príčiny: jedným z mechanizmov, ktorými telo bojuje proti prehriatiu, je roztiahnutie krvných kapilár v pokožke, aby do nich mohlo prúdiť vyššie množstvo krvi. Zároveň však môže dôjsť k tomu, že táto krv chýba inde – napríklad v mozgu. Ten potom trpí nedostatkom kyslíku a objavia sa mdloby. Najčastejšie k tomu dochádza, ak teplota či vlhkosť vzduchu stúpne náhle. Na rozdiel od ostatných typov problémov z tepla v tomto prípade nehrá žiadnu úlohu prípadný nedostatok tekutín či minerálov.
Čo s tým: postihnutého je vhodné premiestniť do chladnejšieho prostredia a podložiť mu nohy do zvýšenej polohy oproti hlave. Stav spravidla neohrozuje priamo život, napriek tomu je vhodné privolanie lekára. Najlepšou prevenciou je postupná adaptácia na teplé prostredie – po nej ku vzniku mdlôb prakticky nedochádza.
Vyčerpanie z tepla
Prejavy: väčšinou sa jedná o kombináciu bolestí hlavy, závratí, veľkej únavy, podráždenosti, tachykardie (t.j. zvýšenej srdcovej činnosti), hypoventilácie, nevoľností, zvracania a mdlôb. Postihnutý spravidla nie je schopný pokračovať v záťaži. Ide o stav predchádzajúci úpalu.
Príčina: tento pomerne častý problém je dôsledkom vysokej záťaže v teplom prostredí v kombinácií s nedostatočným príjmom tekutín a minerálov.
Čo s tým: aj tu je okrem dodatočnej hydratácie najlepšou prevenciou aklimatizácia na teplo. Liečba potom spočíva v premiestnení postihnutého do chladného prostredia a v dôslednom doplnení tekutín a minerálov. Pri veľkom poklese systolického krvného tlaku (pod 90) je vhodné volať lekára. Počas nasledujúcich 24 hodín je nutné vyvarovať sa fyzickej záťaže, pohybová aktivita v horku by mala byť tabu počas ďalších 8 dní.
Spálenie slnkom a úpal
Prejavy: Spálenie slnkom a úpal často vznikajú spoločne, a preto si ich množstvo ľudí zamieňa. Rozdiel je v tom, že úpal vzniká pôsobením tepla, a teda si ho môžete spôsobiť aj záťažou napríklad v prekúrenej kotolni. Spálenie slnkom je podráždenie mozgu, ktoré je spôsobené priamym slnečným žiarením. Príznaky sú podobné ako v prípade vyčerpania z tepla, navyše sa však pridáva zvýšená telesná teplota a veľká dezorientácia. V niektorých prípadoch chýba potenie, keďže pokožka je suchá a červená. Spálenie slnkom máme navyše niektoré prejavy zhodné so zápalom mozgových blán (napríklad stuhnutie šije) a na rozdiel od úpalu sa môže prejaviť aj s oneskorením – napríklad v noci po nadmernej slnečnej expozíciií.
Príčiny: prehriatie v dôsledku vysokej záťaže spolu s nedostatočným príjmom tekutín. Rizikovými faktormi sú vyšší vek, obezita, kardiovaskulárne choroby a tiež užívanie niektorých liekov (predovšetkým amfetamínov, diuretík, a beta blokátorov). Nebezpečenstvo rastie v prípade, keď idete behať s nedoliečenou infekciou alebo horúčkou. Bolo by tiež chybou sa domnievať, že k úpalu môže dôjsť len pri dlhých behoch – riziko existuje už pri tratiach okolo 5-10 km.
Čo s tým: ide o závažný stav ohrozujúci zdravie a život (hrozí napríklad poškodenie mozgu), lekárska pomoc je v tomto prípade nevyhnutná. Prvou pomocou je prechod do chladného prostredia spoločne s ochladzovaním tela – napríklad prikladaním studených obkladov alebo fľašiek s chladnou tekutinou po podpazušia a na zátylok.
Pozor na fotochemický smog
Keď do exhalácií z dopravy a priemyslu v lete intenzívnejšie zasvietia slnečné lúče, spustí sa séria chemických reakcií, ktorých výsledkom je vznik rôznych agresívnych látok . ide predovšetkým o prízemný ozón a niektoré zlúčeniny dusíku. Tie nadmerne dráždia dýchacie cesty, poškodzujú pľúca a môžu spôsobovať aj únavu, bolesti hlavy a nespavosť.
Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie je koncentráciám prízemného ozónu, ktoré už prevyšujú normy, v lete vystavených viac ako 30% obyvateľov EÚ a pôsobeniu fotosmogu je v EU dávajú za vinu dokonca až 20.000 úmrtí ročne, pričom najviac sú ohrození starší ľudia a astmatici. Na Slovensku sa odhaduje, že prízemný ozón v lete pôsobí až na 80% populácie. Neutečiete mu totiž ani na predmestiach či dedinách – vietor ho dokáže zaviať až stovky kilometrov ďaleko.
Pri veľkom vzostupe koncentrácie prízemného ozónu je kvôli nadmernému zaťaženiu dýchacích ciest nevhodné vykonávať akúkoľvek pohybovú aktivitu. Pri plánovaní tréningov sa preto vyplatí sledovať aktuálny vývoj situácie. Prehľad koncentrácií ozónu v jednotlivých regiónoch nájdete napríklad na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu (www.shmu.sk) v sekcií Spravodajstvo kvality ovzdušia.