Čas od času sa z médií dozvedáme o náhlych úmrtiach športovcov. Vzhľadom k tomu, že to mnohých znepokojuje a aj na mňa sa stále ľudia obracajú s otázkami, čím to môže byť spôsobené, pokúsim sa povedať svoj názor aj širšej športovej verejnosti. Týmto krátkym článkom vás, milé bežkyne a bežci, nechcem strašiť, ale chcem iba upozorniť aj na niektoré riziká spojené s intenzívnym športovaním – konkrétne na užívanie niektorých látok určených na podporu výkonu .
Príčinami, ktoré vedú k náhlym úmrtiam, môžu byť niektoré nepoznané srdcové ochorenia ako napríklad arytmogénna dysplázia pravej komory. Aj keď sú tieto ochorenia veľmi vzácne, je veľmi zvláštne, že napríklad profesionálne futbalové kluby, ktoré investujú od nákupu hráča desiatky miliónov, nenechajú urobiť ich echokardiofické vyšetrenie srdca (vyšetrenie ultrazvukom, ECHO), ktoré stojí okolo sedemdesiat eur a tieto vzácne ochorenia by sa nepochybne odhalili.
V prípade starších športovcov potom pripadá ako hlavné riziko pripadá do úvahu asymptomaticky, to znamená bezpríznakovo sa rozvíjajúca ischemická choroba srdca. Pri záťaži a prípadnej dehydratácii organizmu počas dlhotrvajúceho športového výkonu v teplom prostredí môže dôjsť k zahusteniu krvi a tým ku zvýšeniu jej viskozity. Tým môže dôjsť k uzavretiu niektorej vencovitej cievy a niekedy i k drobnému infarktu, ktorý by inak prebehol úplne bez príznakov. V prípade ischemickej choroby srdca však i drobný infarkt môže viesť k závažným poruchám srdcového rytmu, až k takzvanej fibrilácii komôr. Prejavuje sa nepravidelným pulzom, spravidla o niečo rýchlejšou srdcovou akciou, vo výnimočných prípadoch môže dôjsť aj k okamžitej smrti.
Od okamihu, keď som sa začal zaoberať otázkou náhlej smrti u športovcov a porozprával som sa s priateľmi zaoberajúcimi sa touto problematikou, dospeli sme ešte k ďalším, i keď možno zatiaľ iba teoretickým záverom. Je podľa nás zaujímavé, že v drvivej väčšine postihujú náhle úmrtia mužov. Môže to súvisieť aj s tým, že hypertrofické alebo „športovo zmohutnelé mužské srdce“ je v experimente oveľa citlivejšie na nedostatok zásobovania kyslíkom ako srdce ženské. To preukázal ako prvý na svete MUDr. Josef Bešík, sám aktívny športovec, chirurg z oddelenia Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie IKEM.
Málokto si uvedomí, že tým, ako trénuje, posilňuje nielen kostrové priečne pruhované svaly, ale zväčšujú sa aj svaly srdca. Z toho vznikol aj lekársky termín „športové srdce“. Zmohutnenie svalu nie je spôsobené zmnožením svalových buniek, ale ich zväčšením. Tým, ako sa bunka zväčší, zhorší sa prenikanie kyslíku do jej vnútra vzhľadom na väčšiu vzdialenosť medzi kapilárou a dôležitými vnútrobunkovými organelami, medzi ktoré patria hlavne mitochondrie. V nich sa tvorí ATP (adenosintrifosfát), energetický substrát, ktorý dodáva energiu bunke na kontrakciu a jeho množstvo je priamo úmerné možnému výkonu.
Nielen vrcholoví, ale i výkonnostní športovci sa snažia o maximálny výkon. Okrem tréningových metód ponúkajú firmy množstvo potravinových doplnkov, ktoré majú slúžiť na zlepšenie metabolizmu, a tým aj výkonnosti. Je samozrejmé, že tieto potravinové doplnky neobsahujú žiadny doping ako napríklad steroidy, o ktorých škodlivosti nie je najmenších pochyb. Obsahujú však množstvo látok, ktoré by teoreticky mohli mať nepriaznivý vplyv na srdcový sval. V reklamách sú zdôrazňované hlavne aminokyseliny, arginin a taurin. Súčasne i karnitín, transportujúci mastné kyseliny. Je experimentálne preukázané, že zvýšený prísun argininu vedie ku zväčšovaniu buniek. Ak sa však bunka zväčší, zhorší sa difuzia kyslíku do jej vnútra, hlavne k mitochondriám. Tým, ako sa priemer bunky zväčšuje, súčasne sa zväčšuje aj vzdialenosť od kapiláry, ktorá zásobuje bunku kyslíkom a živinami.
Metabolity taurínu slúžia v tenkom čreve na vstrebávanie mastných kyselín. Problém je v tom, že metabolizmus organizmu pri výkone „nebeží“ na mastné kyseliny, vstrebávané zo zažívacieho traktu. Najdôležitejší zdroj energie pri akútnej záťaži je glykogén, ktorý sa štiepi na glukózu. Ak sú jeho zásoby vyčerpané, sú síce následne zdrojom aj mastné kyseliny, ale nie tie vstrebané zo zažívacieho traktu, ale tie uvoľňované z tukového tkaniva. Existuje preto dôvodná pochybnosť o účinku taurínu v akútnej fáze záťaže.
Karnitín je dôležitý pre prenos mastnej kyseliny do mitochondrie v svalovej bunke. Nie je však známa žiadna experimentálna práca, ktorá by preukázala, že v prípade zvýšeného užívania karnitínu je metabolizmus, ktorý je na ňom závislý, výkonnejší.
Vzhľadom na to, že situácia je možno zložitejšia, ako by sa zdalo, požiadal som o spoluprácu svojho kamaráta, ktorý je aktívny bežec a súčasne uznávaný odborník na metabolizmus, Rudolfa Poledneho. Nechcem strašiť, ale je potrebné vám povedať, že nadmerné užívanie potravinových doplnkov nemusí byť úplne neškodné. Súčasne prosím prijímajte tieto informácie ako z časti zatiaľ iba experimentálne podklady na ďalší výskum a z časti ako teoretické úvahy fyziológov. Hlavným záverom by malo byť, aby si každý uvedomil, že pri rekreačnom i výkonnostnom športovaní je najdôležitejšia zdravá racionálna výživa ako aj to, že športové výkony je potrebné prispôsobiť hlavne veku. Iba tak bude mať každý zo športovania radosť po dlhé roky.