Pre niekoho je zima tým správnym obdobím pre beh v prírode. Veľa bežcov i bežkýň sa v rozhovoroch pre Run vyznala, že beh na snehu si vyslovene užíva. Vzduch býva iskrivo čistý, na trase rozhodne nie je preľudnené a atmosféra priamo ponúka podmienky na meditáciu a relaxáciu. Má to však i svoje veľké „ale“. Nesmie prejsť inverzia, sneh by sa nemal premeniť na brečku a podklad na blato, málokto behá rád v tme či šere.
Bežci, ktorým sa v zime nechce vybiehať z útulného domova do chladu a mrazivého vetra, spravidla potrebujú nejaký motivačný impulz, aby prekonali svoju nechuť. Zimné váhanie, ako ďalej s tréningom, vo vyššej miere prežívajú ženy, pretože sa u nich pocit nedostatočného bežeckého komfortu spája s obavami o bezpečnosť pri tréningu na väčšinou opustených a tmavých cestách. Chelsea Earlsová, americká psychologička a aktívna rekreačná bežkyňa preto odporúča bežkyniam, ale i váhavým mužom, niekoľko metód, ako si beh v zime spríjemniť.
1.Nájdite si aspoň jedného partnera pre pravidelné tréningy. Ešte lepšie je zostaviť celú bežeckú partičku, aby vás nezaskočili tréningové výpadky jedného parťáka, či už kvôli chorobe, alebo pracovnému vyťaženiu. Keď beží viacej ľudí v skupinke, majú si o čom rozprávať a tréning nie je tak monotónny ako v prípade osamelých bežcov, navyše sa cítite bezpečnejšie, a to i pre prípad, že si ďaleko od domova podvrtnete nohu a sami by ste sa dostali späť iba ťažko.
2.Motivujte sa obmenou tréningových plánov. Prvé podujatie, na ktoré sa chystáte, je až jarný polmaratón a k príprave na neho vám stačia posledné dva mesiace pred ním? Nevadí, v zime si pokojne môžete nájsť „náhradný“ program, ktorý napríklad zvýši vaše rýchlostné schopnosti, cvične si vyberte niektorý z kratších rozpisov tréningov na „päťku“ či „desiatku“ a riaďte sa podľa nich. Prípadne si len stanovujte postupné navyšovanie odbehnutej vzdialenosti, najviac však o desatinu týždenne.
3.Nezohnali ste parťáka a ani nemáte toho štvornohého? Nevadí – zostavte si do MP3 vlastné pásmo bežeckých hitov, ktoré vás doma zodvihnú z gauča, stanú sa „reflexným“ štartovacím signálom, a na trase pomôžu udržať svižné tempo.
4.Cez týždeň je to možno problém, ale počas víkendu určite skúšajte vybiehať za plného denného svetla. Aj v zime sa slnko dokáže predrať cez mraky a pomáha ľuďom sa psychologicky lepšie vyrovnať so „syndrómom dlhých nocí“.
5.Veďte si tréningový denník s dôrazom na menej bežné sebapozorovanie. Zaznamenávajte si, aké máte pocity pred behom a po ňom, a to i za cenu toho, že sa na prvých stránkach bude často opakovať „dnes sa mi opäť nechce do tej hroznej brečky“. Všímajte si svoje nálady a ich prípadné závislosti na druhu a množstve stravy, na dĺžke a kvalite vášho spánku, na pracovnom zaťažení. Postupne tak môžete odhaliť, aké mechanizmy väčšinou vedú k vášmu poklesu chuti na tréning, a práve vďaka tomu sa môžete naučiť im čeliť.
6.Spájajte nutné s užitočným a snáď i príjemným. Potrebujete „zájsť“ na poštu, do bankomatu, niečo nakúpiť, vyvenčiť psa? Zoberte si so sebou batôžik a bežte k cieľu dlhšou trasou, ako chodíte obyčajne. Domov sa vrátite už bežnou chôdzou, ktorá je tiež užitočným spôsobom aeróbneho tréningu.
7.Inovujte svoje bežecké trasy, ale s rozvahou. Zmena vám dodá nové podnety, ale nesmie sa prehnať. I v doposiaľ neprebádaných končinách by ste si mali vyberať cesty, ktoré vedú skôr po pevnom podklade, aby ste predišli riziku úrazu na nerovnom povrchu. Obzvlášť zradné môžu byť v tomto smere poľné cesty s koľajnicami vymletými kolesami traktorov, ktoré nemusia byť pod naviatym snehom rozpoznateľné.
8.Naozaj sa nedá v tej inverzii trénovať? Povzbuďte svoju fyzickú energiu inak – na behátku, cvičením Pilates alebo posilňovacími cvikmi, ktorých i v starších číslach Runu nájdete dosť a dosť. Hlavne sa neoddávajte ničnerobeniu, lebo vám vaše telesné i psychické „kolieska“ zhrdzavejú.