Ľudia si postupne všetko zľahčujú. Chcú mať stále pohodlnejší a ľahší život. Dotklo sa to aj športu. A nie len triatlonu. Sú medzi nami takí, ktorí sa chcú potešiť dosiahnutím niečoho veľkého, za čo najmenej námahy. A keď sa to nepodarí, nie je to ich chyba, ale niekoho iného. Veď každý chce byť úspešný, každý sa chce pochváliť, tak prečo nezačať rozdávať medailu každému, kto dokončí? Alebo ešte lepšie - finišerské tričko dostanete už pri registrácii. Vlastne netreba ani dokončiť ;). No a aby som bol “king“, tak nech to, čoho sa zúčastním, má aj poriadne dobrý názov: Ironman, Maraton, Spartan race, ...A úplne stačí len absolvovať. A vlastne sa nemusíš na tú športovú “výzvu“ ani pripraviť. Veď my nemáme čas pripraviť telo na športové výkony, musíme pracovať, starať sa o rodinu a ešte si nájsť čas a prostriedky na tréning? Kto by to robil? A tak aj časové limity upravíme, aby to všetci stihli. Je to jednoduchšie ako počúvať výčitky tých, čo ich nestihli a tak veľa tomu obetovali a HLAVNE si zaplatili “nekresťanské štartovné!!!“
Narážam aj na Oravamana. Má to byť neľahká výzva. Má to byť niečo, na čo sa treba dôkladne pripraviť, nie dva týždne, nie dva mesiace. Áno, pre každého môže byť výzva niečo iné. Ale aby to malo hodnotu aj pre tých, ktorí fakt na sebe poriadne makali, odriekali si, vypotili litre potu, milí organizátori extrémnych pretekov, nepočúvajte frflošov a neuľahčujte to! Musí to byť aj pre nás výzva. Pre mňa osobne nemá žiadna účastnícka medaila žiadnu hodnotu. Mám svoje výzvy posunuté oveľa vyššie. Hlavne vo svojom srdci, lebo viem, čo som pre danú výzvu obetoval.
Čítam na Facebooku reakcie ľudí, ktorí boli zastavení kvôli búrke. Čítam reakcie, ako bolo po trati málo vody. Čakám ďalšie reakcie, že by sa to malo skrátiť, menej kopcov, že to bolo až príliš ťažké... Predsa len to chcem! Chcem byť Oravaman, Slovakman, Spartan... Ale prosím nerobte nám to ťažké! Chcem aj nejakú cenu. Aspoň tombolu, keď v kategórii 33-34 ročných je veľa lepších ako ja. Možno viacerí pochopíte, čo chcem povedať. Aj keď viem, že väčšina sa nahnevá a neprijme môj osobný, nikomu nenútený, názor na vec :). Ale to je normálne.
Takže, nebuďte mäkkýše a keď si dáte veľké výzvy, poriadne sa na ne pripravte! Po všetkých stránkach. Postupne, krôčik po krôčiku. Od ľahších cieľov až po nekonečné... Keď dosiahnete niečo fakt veľké, potom si budete vážiť samých seba. Ale nesmie to byť “zadarmo“ a bez námahy!