Preteky, do ktorých chcete (a máte) dať všetko, sa spravidla plánujú už pred začiatkom sezóny. Niektorí tréneri pustia svojich zverencov len na tých niekoľko dôležitých, aby nebol príliš nabúraný tréningový proces neustálym ladením pred pretekmi a odpočinkom po nich. Ísť z pretekov na preteky takmer bez tréningu i regenerácie, to určite nie je dobre. Výkonnosť možno najskôr vyskočí, ale neskôr nevyhnutne opäť spadne. Bežec nemá kedy trénovať a budovať si, dokonca ani udržiavať si svoju všeobecnú vytrvalosť. Tréning je dielom náhody, trénuje sa tak, ako to vyjde medzi pretekmi. O hrozbe zranenia či preťaženia ani nemusíme hovoriť. Pretekanie v tomto prípade zovšednie a opadne aj motivácia na dosiahnutie lepších a lepších výkonov. Optimálny je teda opäť zlatý stred, v priemere v pretekárskom období jedny preteky za týždeň až dva, ak trať nie je príliš dlhá. Napríklad ani skúsení borci špecialisti nebehajú maratóny častejšie ako štyrikrát za rok. Regenerácia po nich je pomerne dlhá a príprava na ne, samozrejme, tiež.