Súboj o najlepšieho slovenského bežca na 93. ročníku Medzinárodného maratónu mieru sa podľa očakávaní odohral medzi Jozefom Urbanom a Borisom Csibom.
Prvý menovaný potvrdil vysoké ambície, vylepšil si osobný rekord, ale o spokojnosti hovoril aj Csiba. Sympaticky priznal, že na zdolanie svojho súpera tentoraz nemal a vyzdvihol kvality Urbana i samotného maratónu.
Urban: Som vďačný, že padol môj osobák
Jozef Urban obsadil v absolútnom poradí 93. ročníka MMM výbornú ôsmu priečku a pred ním skončili iba siedmi elitní vytrvalci z Afriky.
Za posledným z nich, Keňanom Samsonom Bungeiom zaostal o viac než sedem minút, ale napriek tomu bol spokojný. Výsledný čas 2:22:16 znamenal osobný rekord pre 30-ročného bežca TJ Obal Servis Košice.
"Som vďačný, že padol môj 'osobák'. Som spokojný s dosiahnutým časom. Bežal som prakticky celý čas sám, v závere som si to už kontroloval, pretože som dostával kŕč do stehna. V tom čase som už vedel, že dosiahnem osobný rekord, takže na tých dvadsiatich či tridsiatich sekundách navyše už tak nezáležalo," uviedol najlepší slovenský vytrvalec košického maratónu.
Druhý najstarší maratón na svete je veľkou akciou pre slovenskú atletiku a neopakovateľný je aj svojou atmosférou. Množstvo sprievodných akcií, takmer 12.000 bežcov a minimálne toľko divákov opäť vytvorilo výnimočný zážitok pre všetkých zúčastnených.
"Košický maratón patrí k najlepším maratónom na svete. Svedčí o tom aj víťazný čas Keňana Kiyenga (2:08:58, pozn.) na tomto ročníku. Škoda len, že tu nebeží viac vytrvalcov z Európy na úrovni 2:15:00," poznamenal Jozef Urban.
Presne 4 minúty a 39 sekúnd stratil na Urbana deviaty v poradí Boris Csiba. V súboji o najlepšieho Slováka na košickom maratóne tentoraz nestačil na svojho veľkého súpera, ktorému pogratuloval osobne i cez médiá.
"Keby som dnes Jožka Urbana zdolal, bolo by to určite väčšie prekvapenie, ako v roku 2014," priznal Csiba, ktorý bol najlepším Slovákom na MMM pred dvomi rokmi. Košický maratón mu postupne prirástol k srdcu, absolvoval ho už viackrát.
Aj po zdolaní 93. ročníka spontánne vyzdvihol atmosféru i celú organizáciu.
"Košice sú úžasné. Keby som sa nenarodil v Bratislave, tak by som sa chcel narodiť v Košiciach. Tí ľudia sú skvelí. Ja si nesmierne vážim, že ma dnes pán Koniar (riaditeľ MMM, pozn.) zaradil do elity, pretože pre mňa je to veľká pocta. Atmosféra na MMM sa nedá s ničím porovnať. Možno s niektorými zahraničnými behmi, ale tu je to ešte vrúcnejšie, pretože diváci na trati nás oslovujú menami a ženú nás tým vpred," uviedol Boris Csiba pre TASR.
Zdolať Afričanov? Iba na bicykli
Jeden z najlepších slovenských vytrvalcov súčasnosti obsadil 9. miesto a okrem Urbana nestačil iba na favorizovaných afrických atlétov.
"Dalo by sa s nimi držať krok, keby som 10 kilometrov išiel na bicykli. Behom sa to nedá. Predbehnúť sa dajú iba ak odpadnú na trati, inak je to bez šance," vtipne poznamenal 36-ročný atlét.
Csiba sa v úvode sezóny pokúšal kvalifikovať na OH v Riu, ale napokon stanovený limit nezdolal. Do Košíc cestoval s ambíciou pokoriť osobný rekord, ktorý dosiahol práve na MMM v roku 2014. Čas 2:29:03 pokoril výrazne a od 2. októbra 2016 má jeho "osobák" hodnotu 2:26:55.
"Šiel som sem s cieľom spraviť si osobné maximum. Chceli sme ísť pod 2:25, ale úprimne povedané, dnes som na to nemal. Šancu na takýto čas som mal niekedy začiatkom roka, keď som prišiel z Kene a z Juhoafrickej republiky. Vtedy sme však robili limit na OH v Riu, ktorý bol neúprosný - 2:19. My sme nutne "prepaľovali" už polmaratón a neboli sme schopní maratón ani dobehnúť. Vtedy sme mohli premýšľať nad takým časom, ale dnes určite nie. Je to zvláštne, pretože je potrebné rozložiť sily na celú sezónu. Jeden vrchol je na jar, druhý na jeseň. Ja mám však problém s ľavým bedrom, na ktorom mám koxartrózu druhého stupňa. Chodievam na plazmové injekcie a v každom behu sa modlím, aby noha vydržala. Zatiaľ drží, endorfíny robia svoje," dodal Csiba pre TASR.