Zúčastniť sa „NonStop behu“ v Nízkych Tatrách som sa rozhodol už dávnejšie, konkrétne v Októbri 2012. Od Novembra som už začal s tréningom, aby som pripravil telo na ultra záťaž do Júna 2013. Do tohto času som s ultrabehmi nemal veľa skúsenosti, zúčastnil som sa len jedného. Aj to cvičného cvičného na 56 km. Predtým som sa sústredil viac na cestné polmaratóny a to je riadny rozdiel. Zvyknúť si behať diaľky a prispôsobiť sa na terén ako aj výživu ultramaratónca, to nejde tak z dňa na deň. Nestanovil som si žiadny tréningový plán, stále trénujem spontánne, pretože tak ma to baví a na druhej strane nechcem byť závislí na nejakých tabuľkách a rozpisoch.
Moja príprava spočívala v objeme. Víkendové behy som predĺžil z 15-20 km na 2x 30 km (Sobota + Nedeľa). Počas týždňa som behal zvyčajne iba raz, hlavne stredy. Vtedy som totižto zvykol organizovať naše košické Nočné behy. Išlo o takých 15-20 km, sem tam aj viac. Moje tréningy sa neobišli ani bez zranenia. Od Vianoc som pociťoval bolesť členku, ktorá ma v podstate trápi ešte aj do dnes. Pripisujem ju veľmi tvrdému a nerovnému terénu, ktorý sa vytvoril na našich trialoch po zamrznutí snehovej „džabanice“.
22. Júna 2013 nadišiel môj deň s veľkým D. Ako je to už u mňa zvykom, príliš oddychu som si deň predtým neužil. Znemožnila mi to cesta z Bratislavy do Košíc. Momentálne žijem v hlavnom meste a nakoľko som tu ešte nie celkom doma, môj vlak do Košíc som stihol len len tak. Tri minúty pred odchodom. Do postele som sa dostal až o druhej ráno, pretože som si potreboval prichystať veci na pretek a pokecať s rodičmi. Z Košíc sme vyrážali 5.30 autom, takže som spal len 2,5 hodiny. Našu posádku tvoril môj brat Tomi a náš kamarát Miki. Na miesto štartu, teda Trangošku sme dorazili niečo po ôsmej. A štart bol až o 9:30.
Prvých 10 km na Nonstop behu tvorí stúpanie. Treba prekonať cca 900 výškových metrov a dostať sa na Chatu gen. M.R. Štefánika (1727), ktorá sa nachádza tesne pod Ďumbierom (2043). Následne sa prebehne na Kamennú chatu (2000) postavenú vedľa vrchu Chopok (2021). Tento úsek je dosť náročný, sám som striedal beh a chôdzu v pravidelných intervaloch. Od Chopku sa ide už po hrebeni na Donovaly, pričom sa je potrebné ešte „prehrýzť“ cez vrcholy ako Dereše (2004), Chabanec (1955), Zámotská Hoľa (1612), Veľká Chochuľa (1753), Kozí chrbát (1330). Tento úsek je dosť o výbehoch a zbehoch. Sústredil som sa predovšetkým o extra rýchly zbeh a na konštantné tempo pri výbehu.
Počasie sme mali viac-menej stabilné. Miestami však bolo až príliš teplo a na iných miestach bolo dosť veterno až chladno. Od Kamienky sa mi to podarilo dobre rozbehnúť a predbehnúť množstvo ľudí, jedine čo ma brzdilo bol miestami až príliš kamenistý terén.
Výživu som čerpal z občerstvovacích staníc, kde som sa predovšetkým hydratoval ionťákom a osviežoval pomarančmi. Sem tam som zjedol aj magnéziovú tabletku. So sebou som mal camel bag, každých 30 minút som sa snažil z neho odpiť. Dopustil som sa základnej chyby a to tej, že som ho mal napustený minerálnou vodou bohatou na magnézium. Predpokladal som, že mi to pomôže na kŕče. Mal som z nej však zlý pocit, na žalúdok mi vôbec nesadla. Využil som aj zdravé energetické gély Agave #9 a fazuľky Sport Beans. Opäť sa mi potvrdilo, že Agave #9 sa oplatí jesť tak do 30 km. Potom sa už konzumuje dosť ťažko, je príliš sladký. Práve preto som ho vysuploval spomínanými Sport Beans, čo sa mi celkom osvedčilo.
Prvé problémy prišli pri výstupe na Chochuľu (1753), kde bola umiestnená aj občerstvovacia stanica. V tomto momente som už cítil značnú únavu. Na chvíľu som sa tam zastavil a vlastne aj na tri minútky ako keby zdriemol. Myslím, že práve to ostré slnko zohralo svoju rolu. Z Chochuly sú niektoré úseky dosť kamenisté. Ostré kamene mi dokonca urobili modriny na pätách. Z toho vyplýva ďalšie ponaučenie, Salomon Fellcross nie je moc na kamenisté povrchy.
Na 49. kilometri ma dobehol istý český chalan. Zabehli sme ho spolu a myslím, že sme sa aj celkom dobre porozprávali. Povedal mi, že minulý rok skončil druhý v kategórií. Chalan behal v Kilianových teniskách (S-Lab Sense). Priznal, že sa mu išlo dosť tvrdo. Možno to bolo posledných 100 m pred cieľom, kedy sa rozbehol a predbehol ma. Už som veľmi nestačil.
Môj celkový čas bol 5 hodín a 43 minút a skončil som ako 13 v kategórií. Pre mňa to bol dosť ťažký ultrák, ale som rád, že som ho celkom dobre zvládol.
Celková vzdialenosť: 49 km
Celkové prevýšenie: 2519 m
Celkový čas: 5:43
Výbava:
Salomon FellCross shoes
Salomon XA 20 M Backpack
1.5 l camel back
Compressport R2 Calf Sleeves
Výživa:
4 X Agave #9
1 X SportBeans Extreme Cherry
1.5 l minerálnej vody
Na občerstvovačkách: 4 x tabletky magnézia, banán, pomaranče a iontové nápoje
Zdroj: martinkoval.tumblr.com