Mám 44 rokov a behám.
Behám naboso, lebo som presvedčený o tom, že takáto je moja cesta.
Beh je pre mňa MODLITBA.
Bežím a rozprávam sa...
Potrebujem sa rozprávať asi tak, ako každý z nás - asi tak, ako aj TY.
Keď bežím - vtedy snívam... Snívam a lietam... Niekedy sa smejem, niekedy si aj poplačem, ale LIETAM...
Nie som exhibicionista - možno ste ma už videli. Som z Harichoviec na Spiši a behávam medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou (zatiaľ je pre mňa táto trasa akurátna - aby som vládal aj dobehnúť domov :)
A počas týchto mojich ciest - či behov, stretávam ľudí.
Stretnem človeka - „kus, jednotlivca“ - dakedy aj cigána. A rozprávam sa s ním. Cigáni sú veľmi temperamentní ľudia - mám ich rád, najmä „tých našich“, z Levočských Lúk (je to filiálka našej farnosti, tam som videl tvár Pátra Pia na podlahe a potom som začal o ňom hľadať viac. Chcel som vedieť, prečo práve Páter Pio. Prečo nie napríklad Barack Obama, Madona, alebo Arnold Schwarzenegger? Dnes už viem prečo, hľadajte aj VY - „kto hľadá, nájde - a kto klope, tomu otvoria - a kto prosí, TEN DOSTANE.“ Tieto slová z Písma sa mi veľmi páčia a často si ich pripomínam...
S niektorými cigánmi som sa za 20 minút porozprával viac a úprimnejšie, ako s niektorými mojimi príbuznými. Majú temperament, ale najmä to, čo ma priťahuje - majú NADŠENIE. My sa už veľmi často nevieme, nedokážeme, či nechceme nadchnúť. To mi veľmi chýba.
Dovolím si napísať, že mám už nejakú životnú skúsenosť, a tá ma naučila počúvať slová ľudí, ktorých stretávam (i keď nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa o to).
Teraz trošku o mojich začiatkoch. Behať som začal pred dvomi rokmi. Bol som na mesačnom školení z práce na Donovaloch a stretol som partiu - spoločenstvo ľudí, ktorí sa tak ako ja chceli hýbať. Najmä smerom dopredu.
Bolo nás 24 a každý deň sa asi ôsmi z nás chodievali prebehnúť lesným okruhom dlhým približne 10 km okolo Donovalov.
Tam sa to začalo. V tom roku, v roku 2011, som sa rozhodol - už nesnívaj a CHOĎ!
A tak som šiel...
Šiel som - na košický MMM, kde som pre vlastné presvedčenie, rozhodnutie a poďakovanie za všetko, čo som dostal, zabehol polmaratón naboso.
Chcel som a šlo to - aj keď to bolo trochu viac bolestivé, ako som očakával (teraz som už frajer :).
Som veriaci a preto VERÍM - že všetko, čo sa stane - MÁ význam...
Možno dnes ten význam ešte nevidíme, ale príde čas - a MY TO POCHOPÍME.
Počas mojich behov sa veľa pýtam a čakám na odpovede...
A tie - ODPOVEDE PRÍDU - verte, náš Nebeský Otec je teda riadny srandista...
Dáva odpovede a keď mi to dôjde, rozosmejem sa a poviem - Tatko, tak ty ši teda iný „LEVEL“. A potom si ešte pomyslím, priblíž ma (keď je to aj TVOJA vôľa) k tvojmu levelu...
Sedím si tu teraz večer pred týmto nemým spoločníkom - monitorom a uvažujem nad tým, čo ma beh naučil. Dovolím si napísať, že ma:
Posilnil fyzicky, behám intenzívnejšie od marca tohto roku, schudol som 14 kíl a cítim sa výborne. Cítim sa tak, že prídem domov po 10-kilometrovom behu, dám si v našej harichovskej krčme pivo (máme u nás krásne krčmárky) a večer sa mi žiada ešte ísť behať, poznáte to??? :)
Ale oveľa viac je pre mňa to, že po rokoch (približne po sedemnástich), som našiel cestu k rozhovoru s Otcom. Zažil som rozhovory s ním niekedy veľmi dávno a dnes viem, že ON NA MŇA ČAKAL, len ja som mal v ušiach veľa zvukov a nepočul som jeho hlas.
Keď bežím, hovorím mu napríklad toto (aj keď je to intímne, poviem vám to). Tatko môj, dal si mi silné telo, silné srdce - JA DNES NEVIEM PREČO a načo, na akú cestu ma chystáš :)
Ale dnes ti poviem - všetko, čo si mi dal - JE TVOJE - moje nohy, moje ruky, môj mozog a moje uvažovanie - JE TVOJE. Dávam sa ti celý - tak ako si ma stvoril. A keď máš so mnou nejaké plány - POUŽI MA, TU SOM...
Jeden svätý človek mal svoje motto - Totus tuus (teda Celý Tvoj). Bol to Ján Pavol II.
A nakoniec posledná myšlienka - približne sedem rokov sa modlím a prosím o tri dary - doteraz neviem, ktorý z týchto darov je viac, preto stále prosím o všetky tri súčasne. O dar LÁSKY, o dar POKORY a o dar MÚDROSTI. Neviem, či niektorý z nich je viac ako ostatné (aj keď v Písme stojí - Láska ja najväčšia), ale som presvedčený, že táto moja prosba je „trojjediná“. Jednoducho to vidím tak, že v LÁSKE je aj pokora, aj múdrosť, v POKORE je určite aj láska, aj múdrosť, a nakoniec, v MÚDROSTI (čo bola Šalamúnova prosba), je určite láska a určite aj pokora.
Ak som vás zdržal, nezaujal - prepáčte mi, že som vám ubral túto chvíľu času.
Ale celý náš život - je o chvíľach... :)