Volám sa Lenka, momentálne pracujem a žijem v UK a som športový nadšenec tak, ako celá moja rodina. Momentálne sa venujem endurance behu (beh na veľké vzdialenosti), lebo ma vždy fascinovalo to, ako človek vie prekonávať sám seba, keď mu jeho telo vraví, že už nevládze. Tu sa ukazujú limity schopností človeka a jeho vnútornej motivácie.
Stačí len chcieť...
Viem, že podobný boj zohrával aj môj strýko Mirči počas dlhých 5 rokov, keď sa liečil na rakovinu. On to nikdy nevzdával a v 44 rokoch sa znova naučil bicyklovať a vyjsť bez pomoci na Kubínsku hoľu. On je dôkazom toho, že človek nepotrebuje byť špičkový športovec, alebo mať IQ nad 150, stačí len chcieť.
Viem, že pre mnohých je to asi malina, no pre niekoho, kto bol veľký športovec, to bolo ako vyhrať olympijskú medailu, len s jedným rozdielom, že súperom mu bola zákerná choroba. Veľa z nás, priznám sa, že aj ja som bola taká, berieme na ľahkú fakt, že sme zdraví a môžeme hocikedy si ísť zabehať, zahrať nejaký šport, či len tak bezbolestne a odovzdane ležať pred telkou.
Rakovina ťa naučí
Počas strýkovej choroby som si uvedomila skutočnú cenu aktivity. Je to samozrejmosť pre zdravých, ale naopak, veľmi veľká drahocennosť pre chorých. Odvtedy vždy, keď si idem zabehať, alebo zahrať nejaký šport, tak je to naplno, lebo nikdy nevieš, čo a kedy ťa môže pribrzdiť.
V októbri 2010 to bolo posledný krát, keď som Mirčiho videla sa smiať a žiť naplno tak, ako to len on vedel. Bolo to v Londýne, kde sme sa stretli počas mojich štúdií na Univerzite, keď cítil, že potrebujem podporu. Mirči bol, je a stále bude pre mňa veľkým vzorom, či už v businesse, alebo v normálnom živote.
Bol to veľmi úspešný podnikateľ, ktorý však ostal nohami na zemi a vždy pomohol rodine, kamarátom či známym. V tomto bol ozaj veľký človek, nevedel povedať ‘nie’ nikomu.
Zjednodušovať problémy to bolo jeho, v tom bol špička asi ako Usain Bolt v behu na 100 metrov. Ja si myslím, že Mirči slová ‘veľký problém’ ani nemal v slovníku, lebo každého, kto za nim prišiel s veľkým problémom, vrátane mňa, presvedčil, že to vlastne ani problém nie je. Doteraz si myslím, že práve pre tieto jeho dve vynikajúce vlastnosti musel odisť (vis major), lebo aj tam hore asi potrebovali niekoho takého ako on.
50 kilometrov pre Strýka a pre ľudí s rakovinou
Na jeho počesť som sa rozhodla spojiť moju vášeň a osláviť Mirčiho 50tku Ultramaratónom v Londýne. Bude to môj prvý ultramaratón a celých 50 kilometrov venujem jemu ako vďaku za to, čo ma naučil. Viem, že on podporil každého v núdzi, či už finančne, alebo inak a ja som sa rozhodla podporiť každého, kto bojuje s rakovinou. Budem bežať za charitu, ktorá pomáha ľuďom s rakovinou. Viem, že Mirčimu by sa táto myšlienka páčila a že by bol prvý, ktorý by ma podporil. Môj cieľ je dobehnúť a vyzbierať £1000 pre MacMillan Charity. Viem, že to nie je veľká suma v porovnaní s tým, čo všetko si musí človek s rakovinou vytrpieť, ale ak čo i len kúsok tejto čiastky pomôže zmierniť bolesť, alebo uskutočniť niekoho sen, tak vám poviem, že to fakt stoji za to!
Ak vás tento príbeh zaujal a máte záujem túto moju charitu podporiť, môžete tak urobiť na mojej oficiálnej fundraisingovej stránke, budem si veľmi vážiť každé jedno euro či libru.
PS1: A ak aj ty bežíš za nejakú charitu, nechaj link v komente; rada podporím tvoje snaženie.
PS2: Viac info o mne na lenkaistvanova.co.uk alebo na mojom running blogu - Runista