V mojom pláne na uplynulý víkend bola stovka v malebnom poľskom mestečku Krynica, avšak napriek pracovnému zaťaženiu sa mi nepodarilo tento výlet zrealizovať. Našťastie sa ku mne dostala informácia o akcií Rýchlik od mojich kamarátov (predpokladám ale, že to rozdieľal Matúš) z behnaboso.sk (inak skvelý eshop, ak inklinujete k behu v minimalistickej obuvi, o ktorý sa starajú ľudia s mnohými skúsenosťami).
Ultrák začínal zo Zochovej chaty (ľudovo sa to volá evidentne Zoška), čo je turistický medzník neďaleko Modry. Nakoľko sa behalo do Bratislavy, auto som nechal doma a na štart cestoval MHDčkou, vlakom a napokon autobusom. Priznám sa, že ráno sa mi veľmi stávať nechcelo (4:45), avšak nejakým spôsobom sebazaprenia sa to už podarilo. Na Zochovu chatu som sa dostal o 7:30.
Spolu so mnou dorazili aj ďalší bežci. Bol som naľahko oblečený a von bola dosť zima. Keďže sa štartovalo až o 09:00, rozhodol som sa zohriať sa šálkou čaju v Zochovej chate, teda rekreačnom zariadení pri parkovisku odkiaľ sa štartovalo (je fakt veľmi pekne a vkusne zariadená). Čudoval som sa ostatným, že zostali von. Je podľa mňa lepšie držať svaly v teple pred záťažou.
Po mojom príchode na parkovisko odkiaľ sa štartovalo ma trošku prekvapila otázka organizátora: „Plánuje to niekto dať pod 5 hodín?“. Aby som nepôsobil moc nafúkane, zareagoval som, že to pod 5:30 určite dám. Z tréningov predsa viem, že každú hodinu ubehnem 10km, 5x10=50 km. Výsledok som teda očakával zhruba do 5 hodín. Ale nechal som si to pre seba.
Po štarte sa dostal dopredu chalan, ktorý držal skupine tempo. Ja som sa dostal hneď po prvých 300 m za neho. Podľa pásky na ruke som vedel, že ide štafetu. Páčilo sa mi, ako to rozbehol, takže som situáciu využil a zavesil sa na neho. Každý ultra/bežec vie, aká veľká je to pomoc, ak ho niekto potiahne. Išiel presne mojím tempom, dokonca aj taktiku mal podobnú. Zbehy mal dokonca ešte lepšie ako ja. Na Pezinskú Babu (cca 10. km) sme sa dostali za necelých 57 minút, čo je parádička.
Nasledoval Salaš, asi v polke cesty začal Dávid trošku poľavovať, asi som na neho trošku tlačil a sa zakyslil. Hoci pomalšie tempo prišlo pohodlne aj mne, vedel som, že ďalej už musím pokračovať sám v tom, čo bolo nadhodené na začiatku. Na Salaši je už takmer 22. km trate, čo som od Baby urobil za 58 minút. Nasledoval zbeh cca 4,5 km do Svätého Jura.
V Svätom Jure bola kontrolná stanica a občerstvovačka. Použil som ich iontový nápoj a par kúskov banánu. Ďalej trebalo vybehnúť na Biely kríž (32. km od začiatku trasy), odkiaľ sa mi už išlo o čosi ťažšie. Cítil som tuhnutie svalov a nanešťastie mi došla aj voda. Mám už nejaký ten čas problém s „camelom“. Preteká mi :-(
Z Bieleho Kríža sa prebehlo do Mariánky (cca 39. km), kde sa mi podarilo zablúdiť. To by som asi nebol ja. Takže s myšlienkou dokončiť tento ultrák pod 5 hodín som sa rozlúčil a snažil som sa o to, aby to nebolo až tak veľmi po stanovenej hranici.
Na Kačín a dole na Železnú studienku som už behal voľnejšie no aj tak sa mi podarilo ultrák dokončiť za 5 hodín a 1 minútku. Druhý a tretí pretekár v poradí dobehli spoločne po mne asi o 35 minút neskôr, takže si myslím, že aj napriek problémom na trati môžem byť spokojný.
Výživa:
- 3x energetický gél Agave #9
- 1x Sport Beans
- 4x magnéziové tabletky
- Za produkty ďakujem eshopu www.vitalcity.sk
Výbava:
- Salomon Fellcross
- Salomon bag XA 20
- Compressport komresné návleky.