Raz som mala sen. Sám osebe vôbec nebol prevratný. Určite nie som jediná, ktorej sa prisnil. No bol pre mňa výnimočný. Bežala som. Šprintovala. Všetko okolo mňa letelo.
Uvedomovala som si každý pohyb nôh, námahu tela, rúk, každý zapojený sval. Celé telo v pohybe. No necítila som únavu, srdce stále bilo svojim zvyčajným, kľudným tempom. Úžasný pocit.
A bol o to úžasnejší, že som v tej dobe nedokázala zabehnúť ani dve minúty bez toho, aby som nedychčala ako moja 12-ročná mierne (no dobre, možno trošku viac ako mierne :-) obézna fenka počas horúceho letného dňa na prechádzke po poli.
Dôvodov začať behať je veľmi veľa. Približne toľko, koľko je ľudských pováh a množstvo ich túžob a pohnutí, na ktoré dokáže odpovedať. Pre každého sú iné.
Áno, beh je zdravý a fyzicky prospešný, ale veď zdraviu prospešných športov je mnoho (aj ja beh často podvádzam s inými športovými aktivitami). V tomto smere teda beh výlučné postavenie nemá. No nech už sú začiatky akékoľvek, túžim ukázať to, prečo tak mnoho ľudí pri behu zostáva, prečo sa mu oddajú, ba sa od neho stávajú závislými.
Začať je jednorazová záležitosť, vytrvať je opakujúci sa boj. Potrebujeme hnací motor, motiváciu. Často bojujeme, bolíme, no tiež si to užívame, zažívame radosť z úspechov, objavujeme svoje možnosti.
Z mojej skúsenosti je beh predsa výnimočný. Nečakala som, čoho všetkého sa mi cezeň dostane. Ukázalo sa, že boj o beh stojí za to.
Táto výnimočnosť sa ukázala až po nejakom čase. Uvedomila som si to, keď sa môj beh zmenil z dĺžok a minút na vášeň. Keď sa preformoval z prostriedku na dosiahnutie niečoho na cieľ. Na beh pre beh. Keď sa moje včlenenie behu do zorganizovaného dňa zmenilo na vhodné prispôsobenie ostatného dňa nevyhnutne prítomnému behu.
Mesto, les, hory, polia – všetko pre mňa dostalo nové perspektívy. Moje najlepšie nápady a riešenia mnohých problémov vznikli ešte za tmy na vale, pri rieke. Keď ma bolí duša a keď príde do života na chvíľu chaos, bežím až kým nebolí telo a tá bolesť sa uvoľní, odíde.
Keď som šťastná, cez beh môžem moju radosť vykričať svetu. Cez šprint sa smejem, radujem, lietam. Beh odpovedá na moje túžby, usmerňujem sa ním, dodávam si odvahu, rozhodujem sa cezeň. Naučil ma objaviť v sebe silu, v ktorú som ani nedúfala.
Cez chlad, únavu, zimu a bolesť som prišla k radosti, odpovediam a k viere v seba. Dáva mi pocit kontroly. Niekedy dokážem pokojne zaspať aj vďaka pocitu, že ráno ma čakajú tenisky, cesta a uvoľnenie mysle.
Z pohľadu niektorých behu veľa obetúvam. A keď sa na mňa niektorí moji priatelia občas pozerajú ako na šialenca, nevyčítam im to. Pochopili by, keby zažili a precítili to, čo v behu mám.
Teraz už viem, že to nemusí byť vždy ľahké ako vo sne. Že aj v únave, ba aj vyčerpaní je krása. Že cez zrýchlený tep cítim život. A ďakujem, že to opäť môžem zažiť. Voľnosť a slobodu. Že opäť raz vidím svet novými očami. Že keď sa potom zastavím, svet už je iný, zmenený, je môj. Beh je viac ako len pohyb. Viac ako len šport. Beh je sloboda.