Je začiatok roka a aj naše najväčšie športové úspechy sú už predsa len - vlaňajšie. Po 365 namáhavých dňoch začíname opäť odznova.
V bazéne, na Železnej studienke, v Sade Janka Kráľa alebo počas šliapania do pedálov štandardným okruhom cez Most Chucka Norrisa do Rakúska. Na všetkých týchto a iných miestach začínajú desiatky, stovky, tisícky ľudí svoje konverzácie zázračnou vetou:
„Tak čo plánuješ tento rok?" Prípadne: „Na aké preteky chceš ísť?"
Treba mať vo veciach jasno. Stanoviť si méty, rozvrhnúť sily a tešiť sa z toho, že máme opäť niečo pred sebou!
Ako je to u mňa? Po dlhom čase stojí tento rok predo mnou domáci cieľ – horský triatlon Oravaman v prvej polovici júla.
Krásna príroda a vražedná trať, z ktorej majú obavy aj tí najlepší. Že vraj je ešte ťažšia ako pred rokom. Na cyklistickom úseku sú brutálne stúpania. A záverečný beh cez kopce? Výbeh hore bude skôr turistickým kráčaním než ladným behom cez špičku chodidla.
Mám však ešte jeden športový cieľ, ktorý má navyše rodinný rozmer. S mojimi dvoma bratmi sme sa dohodli, že nahovoríme otca a spoločne koncom júna absolvujeme výstup na Gerlach.
Som na svojho otca hrdý, že zobral výzvu vážne a každý deň chodí do práce a z práce pešo cez kopec. Asi po prvýkrát v živote začal vedome trénovať a berie to zodpovedne.
Spoločne to pre nás niečo znamená a viem, že sme ho inšpirovali. Videl som to v jeho očiach, keď sme mu počas Vianoc predostreli náš akčný plán.
Nech je vaša športová výzva v roku 2014 akákoľvek, veľká, malá, maratón, polmaratón, ironman, či päťkilometrový beh v maskách, z vlastnej skúsenosti viem, že to najúžasnejšie na svete je, ak do svojho ego-dokazovačného-individualistického športového ťaženia zapojíte svojich najbližších. Nevynechávajte ich z ničoho, pretože pocit „spoločného zážitku“ na trati alebo v cieli stojí za viac ako titul svetového šampióna na Havaji.
Uvidíme, za čo bude stáť titul šampióna na Oravamanovi... Keďže naň nemám šancu siahnuť, ostanem aj v roku 2014 pri tom spoločnom zážitku.
Vidíme sa na trati.