O horskom triatlone Oravaman kolujú tajomné chýry a mýty. Do Zuberca som preto pricestoval ako naivný dobrodruh z mesta odhodlaný otestovať ich v praxi.
Veľa príbehov o týchto legendárnych pretekoch sa šíri už roky ústnym podaním od pretekára k pretekárovi, z Oravamana na Oravamana. Niektorí hovoria o „stene“ na Ťatliačku, iní zase o tranze z výstupu na Rákoň, ďalší s panikou v očiach vystríhajú nových odvážlivcov pred stonajúcimi stehnami na zostupe.
Každý jeden Oravaman pridal k legende svoju mýtickú časť. Zvyčajne tú najbolestivejšiu.
Tento rok sa mali všetky legendy ešte viac umocniť. Nikdy doteraz sa totiž toľko nestúpalo na bicykli a ešte nikdy sa nebežalo tak vysoko a tak ďaleko ako tento rok!
Mal som na to? Vedel som, do čoho idem?
Myslím si, že áno, bol som pripravený. Nabicyklované som mal. To je základ. Teraz s odstupom však viem, že mentálne som tieto úžasné preteky podcenil a o rok sa na ne budem musieť pripraviť lepšie.
Absolútne som netušil, do čoho idem, a koľko mi to bude na trati trvať. Nemal som predstavu, ako sa vytrápim.
S výsledkom z triatlonu v Zell am See na rovnakej vzdialenosti som nemohol počítať, keďže som vedel, že na Orave sa netočíme po rovine okolo jazierka. Byť na trati viac ako sedem hodín je nielen fyzicky zdrvujúce, ale predovšetkým psychicky ubíjajúce.
V hlave neustále prepočítavate a je pravdepodobné, že po päť a pol hodinách budete možno na trati pokojne ešte ďalšie dve hodiny!
To je predstava, ktorej som sa nedokázal zbaviť. A v kombinácii s tvrdými stehnami spravila z môjho kamzíčieho behu film s podtitulom ZOSTUP ZOMBÍKOV DOLE RÁKOŇOM.
Žiadne zlé spomienky! Na Oravu sa budem snažiť zavítať aj o rok. Nielen pre úžasnú oravskú prírodu, čerstvý vzduch a skvelú organizáciu, ba priam rodinnú atmosféru celého zázemia pretekov.
Hlavným dôvodom je, že Oravaman ma vrátil späť do reality. Do reality, v ktorej som zistil, že keď už trošku naberáte športové sebavedomie (už som predsa triatlonista, hahaha), Oravaman vám v pravej chvíli dá jedno výchovné otcovské zaucho s pokrikom: ZAMAKAJ!"
O rok budem múdrejší a skúsenejší, no asi len do momentu, keď zaznie štartový výstrel. Pretože potom opäť – bude ako nebolo.