S chorobou sa netrénuje, to vie každý. Lenže, väčšina bežcov sa aspoň občas vydá na trať aj s ľahkým prechladnutím či škriabaním v krku. Ako tomu treba prispôsobiť tréning?
S prechladnutím to ide
Keď vám len trochu tečie z nosa alebo vás škriabe v hrdle, ale nemáte horúčku a cítite sa dobre, behať v zásade môžete. Len je dôležité uvedomiť si, že záťaž môže váš stav zhoršiť. Hlavne po namáhavom tréningu sa totiž oslabí fungovanie imunitného systému až na dvadsať hodín.
Ako teda na to? Náročnejší tréning radšej odložte a dajte si len voľnejší beh. Ak sa predsa chcete držať tréningového plánu, zmiernite pôvodne zamýšľané tempo (aspoň o desať sekúnd na kilometer). Keď máte problém udržať aj voľnejšie tempo, buď tréning ukončite, alebo výrazne znížte intenzitu a dĺžku behu.
V každom prípade si dajte záležať na oblečení, v teple udržujte hlavne chodidlá, členky, krk, hlavu a obličky. Hneď po behu si dajte sprchu, ponaťahujte sa až potom.
Nezabúdajte tiež, že každá viróza má istú inkubačnú dobu. Počas nej sa ešte neprejavujú príznaky ochorenia, ale bacily už máte v tele. Ak sa teda necítite vo svojej koži, radšej preventívne znížte záťaž.
S chrípkou určite nie
Príznaky chrípky, najmä horúčky či bolesti svalov a kĺbov, sú rozhodne signálom na tréningovú pauzu. Fyzická záťaž totiž ešte výrazne zhorší fungovanie imunitného systému a pripraví telo o energiu a živiny potrebné na boj s bacilmi. Choroba vás tak vyradí na oveľa dlhší čas.
Navyše behanie s horúčkou vyložene škodí zdraviu. Preto zabudnite na akúkoľvek záťaž, kým príznaky choroby neodznejú. K behaniu sa vráťte najskôr po desiatich dňoch.
Pozor na vitamín D
Až 75 percent bežcov, ktorí týždenne absolvujú viac ako 30 kilometrov, má na jeseň a v zime nedostatok vitamínu D. Ten je však práve pre nich veľmi dôležitý.
Má nezastupiteľnú úlohu pri metabolizme vápnika, čím znižuje riziko únavových zlomenín a ďalších úrazov. Stimuluje nervový systém a aktivuje enzýmy potrebné na prácu svalov. Ak ho máte dostatok, budete výkonnejší, silnejší.
Vitamín D tiež prospieva imunite organizmu. Jeho najväčším zdrojom sú tučné ryby, v menšej miere aj mlieko, vaječné žĺtky a niektoré huby.