Funkčné oblečenie už dnes pozná hádam každý. Ak však neviete, ako tieto špeciálne kúsky odevov správne nosiť a kombinovať, príliš vám nepomôžu.
Keď prší, nechceme premoknúť. Ak zrýchlime a zvýšime výdaj energie, nechceme, aby bolo naše tričko celé mokré od potu. A aj keď okolitými stromami lomcuje ľadový vietor, nemal by prefúknuť našu bundu.
Pocit pohodlia však vychádza z rovnováhy medzi tvorbou a výdajom tepla. Ak sú straty väčšie než teplo, ktoré vyprodukujeme, je nám skrátka zima.
Ako prichádzame o teplo
1. Vyžarovaním. Tento spôsob nie je príliš významný a dá sa podstatne obmedziť aj slabou izolačnou vrstvou priamo na pokožke.
2. Dýchaním. S tým toho veľa urobiť nemôžeme.
3. Prúdením vzduchu. To patrí k najvýraznejším príčinám straty tepla. Asi každý zažil pocit zimy vo vetre, ktorý prefúkol jeho oblečenie. Dôležitejšia než skutočná teplota je totiž teplota vypočítaná z tzv. wind chill efektu, ktorý kombinuje teplotu vzduchu a silu vetra. Napríklad ak má vzduch +6 stupňov Celzia a fúka vietor s rýchlosťou 20 km/h, pocitová teplota je -2 stupne.
4. Kontaktom. Prejavuje sa suchou cestou (do ruky vezmete studený predmet a strácate tým teplo) alebo mokrou cestou. Tá je omnoho významnejšia a 32-násobne rýchlejšia. V mokrom tričku cítite oveľa väčšiu zimu ako v suchom.
5. Odparovaním, potením. Ide o jedinú žiaducu formu straty tepla. Organizmus sa týmto spôsobom bráni proti prehriatiu pri fyzickej aktivite.
Čo z toho vyplýva? Bežecké oblečenie do chladnejších podmienok by v ideálnom prípade malo byť vetruvzdorné, nepremokavé a zároveň priedušné, aby sa pot nezrážal a nezvlhčoval oblečenie.
O oblečení treba uvažovať ako o systéme. Ide o princíp cibule – jednotlivé vrstvy na seba nadväzujú. Ak medzi funkčnú prvú a vrchnú nepremokavú vrstvu zaradíte bavlnené tričko, rýchlo nasiakne odparenou vlhkosťou a stane sa z neho mokrý obklad.
Prvá vrstva: S vlhkosťou preč od tela
Prvá vrstva býva často označovaná ako transportná. Jej úlohou je odviesť vlhko v kvapalnom skupenstve preč od pokožky. Pozor, nezamieňajte si to s priedušnosťou, teda schopnosťou transportovať vlhko v plynnom skupenstve.
Najčastejšie býva vyrobená zo syntetických materiálov (polyester, polyamid alebo polypropylén), ale využíva sa pri nej aj vlna alebo bambus. Polyesterové materiály sú veľmi príjemné na nosenie, ale majú nižšiu mechanickú odolnosť. Preto sa do nich často pridáva polyamid, ktorý obmedzuje chlpatenie a vyťahanie materiálu.
Polypropylén vyniká schopnosťou odvádzať vodu, ale nie je dosť pohodlný na nosenie. Preto sa často mieša s inými syntetickými alebo prírodnými materiálmi.
Vlákna použité na prvú vrstvu bývajú upravované. Napríklad umelým zväčšením povrchu sa dosiahne vyššia rýchlosť odvádzania vlhkosti od pokožky. Veľmi často je tiež materiál spracovaný ako „double face“ – na vnútornej strane je príjemná česaná vrstva, kým vonkajšia strana býva hladká a odolnejšia proti poškodeniu.
V posledných rokoch zažíva renesanciu prírodná vlna, najmä vlna merino z novozélandských oviec. Je to veľmi príjemný a pohodlný materiál. V porovnaní so syntetickými látkami odvádza vlna pot pomalšie, ale tento hendikep nahrádza tým, že ani vo vlhkom tričku nemáte pocit chladu.
Pre náročnejšie aktivity s vysokou mierou potenia sú teda vhodnejšie syntetické materiály, ktoré pot odvedú rýchlejšie. Naopak, pri dlhších pomalších výbehoch alebo v situáciách, keď sa po dobehnutí nemôžete ihneď prezliecť, je vlna na nezaplatenie.
Podobne treba uvažovať aj pri voľbe sily materiálu. Pri dlhších pomalších behoch oceníte silnejšie tričko s príjemnou vnútornou vrstvou, ale na intenzívnejší tréning či preteky si radšej vyberte jeden alebo dva tenšie výrobky. Ich použitie je variabilnejšie a rýchlosť odvádzania potu omnoho vyššia.
Druhá vrstva: Nepustí teplo von
Druhá vrstva býva označovaná ako izolačná a jej úlohou je zabraňovať úniku tepla. Vyrába sa z najrôznejších materiálov, tie syntetické však výrazne prevažujú nad prírodnými.
Výhodou moderných syntetických materiálov je schopnosť zachovať si izolačné vlastnosti aj po zvlhnutí. Rýchlejšie odvádzajú vlhkosť, väčšinou majú aj nižšiu hmotnosť a ľahšie ich zbalíte.
Ak druhá vrstva slúži zároveň ako vrchná, vyberte si takú, ktorá je vyrobená z materiálu odolnému proti vetru. Súčasne však musí byť dobre priedušná.
Polyesterové rúno známe ako flís je oproti tomu síce ľahučké, odpudzuje vodu a je priedušné, ale prefúkne ho aj slabší vietor. Preto ho treba kombinovať s vrchnou, treťou vrstvou.
Softšel: Niečo medzi
Softšel možno preložiť ako „mäkká vrchná vrstva“. To naznačuje aj spôsob jeho použitia – je to niečo medzi druhou a treťou vrstvou, takže sa dá použiť ako obe vrstvy zároveň.
Typickým znakom softšelu je polyamidový vrchný materiál, ktorý má veľmi dobrú mechanickú odolnosť, odpudzuje vodu, je elastický a nechytá sa naň sneh.
Odolnosť proti vetru sa dosahuje dvoma spôsobmi. Pre beh sú vhodnejšie nemembránové softšely s vysokou hustotou tkaniva. Druhou možnosťou sú membránové materiály, pri ktorých je medzi vrchnú polyamidovú vrstvu a najčastejšie polyesterovú podšívku impregnovaná membrána brániaca prieniku vetra a čiastočne aj vody.
Tretia vrstva: Dažďu vstup zakázaný
Tretia vrstva nás vďaka nepremokavosti ochráni pred dažďom, snehom a tiež vetrom, ale zároveň je priedušná, takže nepripustí nahromadenie vlhkosti vnútri. Ak iba prší a nie je zima, možno ju použiť priamo na prvú vrstvu.
Medzi materiálmi kraľujú syntetické, ktoré sa najčastejšie vyskytujú s membránou alebo s „náterom“. Podľa toho sa materiály delia na dvojvrstvové (funkčná vrstva je pevne spojená s vrchným materiálom a zvnútra býva chránená voľnou sieťovanou podšívkou) a trojvrstvové.
Môžete naraziť aj na tzv. dvaapolvrstvovú konštrukciu. Ide o dvojvrstvový materiál, v ktorom je vnútorná podšívka nahradená karbónovou vrstvou chrániacou funkčnú vrstvu. Materiál je tenší a ľahší ako trojvrstvový, ale ide to na úkor mechanickej odolnosti.
Materiály pre vrchnú vrstvu môžeme rozdeliť tiež podľa zloženia funkčnej vrstvy. Komerčne najznámejší materiál Gore-Tex používa teflon, iné pracujú s polyuretánom alebo polyesterom.
Treťou možnosťou, ako materiály rozdeliť, je ich funkcia. Jednu skupinu tvoria materiály na báze poréznej membrány, ktorá je umiestnená na vrchnej textílii (Gore-Tex). Póry v membráne sú menšie než kvapka vody, ale zároveň väčšie než molekula vodnej pary. Tým je daná vysoká nepremokavosť a zároveň priedušnosť materiálu. Odevy s membránou Gore-Tex majú navyše vysokú životnosť.
Omnoho väčšia je skupina materiálov s polyuretánovými nátermi či nánosmi. V tomto prípade funkčnosť závisí od hrúbky. Čím je vrstva polyuretánu hrubšia, tým je materiál nepremokavejší, ale zároveň menej priedušný.
Tieto materiály sú jednoduchšie na výrobu, a preto sú vo všeobecnosti lacnejšie. Pozor – stačí nepatrné nedodržanie výrobného postupu a vlastnosti materiálu sa dramaticky zmenia. Preto sa pri výbere bundy s polyuretánovou funkčnou vrstvou oplatí priplatiť si a nekupovať najlacnejšiu.