Prečo sú jedny bežecké topánky od toho istého výrobcu aj dva či trikrát také drahé ako iné? Aký je medzi nimi rozdiel? A potrebuje vôbec bežec drahú obuv?
Na tieto otázky sa pokúsime zodpovedať na praktickom príklade. Otestovali sme športovú obuv značky Nike, ktorá je medzi bežcami pomerne obľúbená a preferovaná. Platí to o rekreačných aj vrcholových športovcoch.
Cieľom testovania bolo porovnať dva modely tejto značky, pričom sme sa zamerali hlavne na cenu a, samozrejme, aj tomu zodpovedajúcu kvalitu. Základná otázka znela: Oplatí sa investovať do drahšieho modelu, alebo nájdeme kvalitnú obuv aj v nižšej cenovej kategórii? Stavili sme na náhodný výber a porovnávali sme dva dámske modely: lacnejší AIR RELENTLESS 2 (70 eur) verzus drahší LUNARECLIPSE+2 (140 eur).
Rozdiel je v podrážke
Počas mojej bežeckej kariéry som mala na nohách množstvo športovej obuvi viacerých značiek. Preto si dovolím tvrdiť, že rozdiel vidím už na prvý pohľad a cítim hneď pri prvom obutí. Dokážem odhadnúť, ktorý je lacnejší, resp. drahší model aj bez toho, aby som poznala jeho cenu.
Obidva modely na mňa zapôsobili veľmi dobre. Sú pohodlné a poskytujú nohe patričný komfort a stabilitu. Vzhľadom na prevládajúci materiál, z ktorého sú vyrobené, nepatria práve medzi modely na zimné obdobie. No pozitívne prešli aj skúškou na snehu, podrážka sa s ním vyrovnala.
Bola som spokojná aj s tým, ako sa obuv správala v teréne či na ceste. Oba modely hodnotím ako dobrú a univerzálnu obuv na beh, schopnú prispôsobiť sa akémukoľvek povrchu.
Vzhľadom na to môžem s čistým svedomím odporučiť na rekreačný beh aj lacnejší model. Bežci na výkonnostnej, resp. vrcholovej úrovni zrejme siahnu po drahšom modeli. Nielen pre prestíž (aspoň predpokladám), ale hlavne pre čas strávený v tejto obuvi, a teda počet nabehaných kilometrov.
A prečo je teda jeden model drahší? Kvalita zvršku je pri oboch porovnateľná, líšia sa však v kvalite podrážky a úrovni odpruženia. Pri drahšom modeli je podrážka prepracovanejšia, to je zjavné na prvý pohľad, takže vyššia cena nie je nahodená iba tak bezdôvodne.
Neznamená to, že lacnejší model je zlý či nekvalitný. Len je určený skôr pre rekreačných bežcov. Ak sa chodíte prebehnúť dva- či trikrát do týždňa, spoľahlivo vám poslúži.
Dajte na prvý dojem
Pri výbere by som prihliadala aj na hmotnosť bežca. Ľudia s vyššou hmotnosťou by mali siahať po obuvi s lepšími tlmiacimi vlastnosťami (v našom prípade drahší model).
Z vlastnej skúsenosti odporúčam meniť obuv zhruba každé tri mesiace, resp. po odbehnutí 800 až 1000 km. Ideálne je tiež striedať aspoň dva páry. Hlavným dôvodom je, aby sme predchádzali zraneniam. Môže ich totiž spôsobiť aj to, že sa noha príliš adaptuje na jeden typ obuvi. Keď ju po dlhšom nosení vymeníte za novú, môžete si privodiť ortopedické problémy.
Je ťažké posúdiť, či je lacnejší model od Nike iba výnimkou z hľadiska ceny a kvality, ale myslím si, že dnes si v obchodoch bežeckú obuv vyberie každý. Ponuka a aj cenový rozsah je dostatočne široký.
Pri výbere by som určite stavila na prvý dojem hneď po obutí - musí u vás vyvolať príjemný pocit. Vaše nohy sa vám za pohodlnú obuv odvďačia dlhými kilometrami bez bolestí.
Autorka je 31-násobnou majsterkou Slovenska na rôznych tratiach