V roku 2015 sa konalo vo svete 3 500 oficiálnych ultrabehov, ktorých sa zúčastnilo vyše 800 000 bežcov. V pomere 5:1 prevažovali na nich muži. Ultrabehy a triatlon v poslednom desaťročí zažívajú vo svete boom. Uviedol to na 3. Medzinárodnom kongrese venovanom medicíne vo vytrvalostných športoch jeden zo zakladateľov Medicínskej komisie a nadácie pri Medzinárodnej bežeckej trailovej asociácii známej pod skratkou ITRA, Dr. Volker Scheer z Nemecka. Kongres sa konal v auguste tohto roku v Chamonix vo Francúzsku ako sprievodné podujatie najprestížnejšieho festivalu horských behov  súhrnne nazývaných Ultratrail du Mont Blanc. Najnovšie medicínske poznatky pri vytrvalostnom športovaní prezentovali lekári, väčšinou sami vytrvalostní bežci. Mnohé z nich sú nové, ktoré menia doterajšie vedomosti a postupy. Podelil by som sa v druhej časti mojich poznámok s čitateľmi s tým, čo bolo na kongrese prezentované o telesných dôsledkoch pravidelného vytrvalostného športovania.

Pokiaľ ide o akútne riziká, veľa sa hovorilo o riziku nadmerného zavodnenia zvýšeným prísunom tekutín počas diaľkových behov, čo môže mať za následok pokles koncentrácie sodíka - nátria v krvi pod kritickú hranicu 135 mmo/l. Podľa zistení Dr. Hoffmana z USA sa hyponatrémia vyskytovala po súťaži u 18 % triatlonistov, 28 % maratóncov a až u 51 % ultramaratónocov po 160-kilomerovom behu. V slávnom najstaršom 100-míľovom horskom behu v USA -  Western States, ale dosiahli zdravotníckou osvetou u účastníkov pokles výskytu hyponatrémie na 5 %. Najmä za teplého počasia sa môžu objaviť j príznaky ako: únava, smäd, zvýšenie telesnej  teploty, zrýchlenie pulzu, poruchy rovnováhy, zmätenosť, bezvedomie až smrť.  Varovným signálom je, ak napriek príjmu tekutín športovec počas vytrvalostného podujatia málo, alebo vôbec nemočí. Moč u zdravého športovca pred výkonom má byť čistý ako voda, ak ale počas vytrvalostného podujatia nestmavne je to signál, že pravdepodobne došlo k nadmernému zavodneniu organizmu s rizikom hyponatrémie. Soľ v takýchto prípadoch nepomáha. Netreba ju konzumovať počas behu. Ani svalové kŕče ak sa vyskytnú nie sú v dôsledku nedostatku minerálov v tele ako sa kedysi myslelo. Zásady: Pite pri vytrvalostných akciách len keď ste smädní a vyhýbajte sa príjmu nadmerného množstva soli. 

Špičkový francúzsky kardiológ odborník venujúci sa športovcom Francois Carre uviedol, že zvýšená pravdepodobnosť problémov zo srdcom je jednak u málo telesne aktívnych, alebo naopak u príliš veľa športujúcich ľudí. U mladých je zvýšené riziko pri športe vtedy, ak majú srdcovú chybu, ktorá môže byť skrytá. Ak sa vo veku nad 35 rokov  vyskytnú pri športovaní náhle srdcové príhody väčšinou ide o  dôsledok aterosklerózy na cievach. Náhle srdcové príhody sú však pri športe vzácne pri dlhých horských behoch, vyskytujú sa približne u  jedného z 20 000 účastníkov. Pri polmaratóne postupne stúpa pulz až nakoniec dosiahne i 183 pulzov za minútu. U 50 % bežcov to má za následok mierny opuch pľúc, podobne ako u pacientov s chronicky zlyhávajúcim srdcom, na rozdiel od nich u športovcov dochádza ku uzdraveniu do 2 – 3 hodín po behu. Počas maratónu sa srdce zväčší, čo nie je fyziologicky normálne. Dlhotrvajúca námaha pri športe  pôsobí negatívne na pravú srdcovú komoru, zhoršuje sa jej schopnosť pumpovať krv. Ale aj v tomto prípade sa do troch hodín po behu všetko vráti do normálu. Až dve tretiny maratóncov má po maratóne zvýšené laboratórne hodnoty markerov v krvi ako pri infarkte myokardu, ale i tie sa do troch dní vrátia do normálu. U zdravých bežcov počas maratónu nedochádza k srdcovej arytmii (nepravidelnosti chodu srdca), čo by mohlo viesť k náhlemu srdcovému zlyhaniu. Nie je u nich  počas behu riziko infarktu. Preto vytrvalostní bežci by mali navštevovať športového lekára, ktorý týmto funkčným zmenám rozumie. Podobne aj pokiaľ ide o chronické zmeny na srdci ako následku dlhodobého športovania. Nie sú chorobného charakteru. Špecifické sú zmeny na EKG zázname, či na echokardiografii, typický je pomalý pulz. Srdcový sval je celý symetricky zväčšený, na rozdiel od chorobnej hypertrofie. Fibrotické zmeny, ktoré boli zistené na srdci až u tretiny veteránov, sú však patologické. Zvyšujú riziko arytmií. Zaujímavé je, že ženy takéto poškodenie nemávajú. Zaujímavé je tiež zistenie, že športovanie samotné nie je prevenciu ochorenia koronárnych ciev srdca. 10 hodín fyzickej aktivity predĺži život približne o 3 roky, no nie viac. Mierne a stredne namáhavé športovanie znižuje úmrtnosť a predlžuje život voči priemeru obyvateľstva o 4 – 6 rokov. Pri pomalšom behu, s nižšou intenzitou je riziko srdcovej príhody menšie, stúpa so stúpajúcou srdcovou frekvenciou.  Ako uviedol Dr. Patrick Basset vedúci lekár zabezpečujúci medicínsky Ultratrail du Mont Blanc, ale aj Parížsky maratón, nemali v rámci UTMB doposiaľ žiadny srdcový infarkt, kým na Parížskom maratóne už niekoľko.

Doktor Hoffman z USA sa okrem iných problémov venoval akútnemu poškodeniu ľadvín počas ultrabehov. Hlavne u vysoko ambicióznych bežcov sa po pretekoch nachádzajú v moči bielkoviny a krv, čo sú známky ľadvinového poškodenia. Predpokladá sa ale, že ide len o ľahké poškodenie, nakoľko veľmi rýchlo dochádza k normalizácii nálezu. Odporúča sa preto po výkone dostatočný príjem tekutín. Potrebné je kvôli možným toxickým účinkom na ľadviny, aby vytrvalostní bežci počas, alebo po dlhých behoch na utlmenie bolesti neužívali lieky proti bolesti s obsahom kysliny acetylsalicylovej, ako aspirín, acylpirín, ani zo skupiny nesteroidných pritzápalových analgetík ako Voltaren, ibuprofen, Ibalgin. Aj u zdravých bežcov vzhľadom na prechodné zmeny na obličkách počas ultrabehov ich užitie môže viesť k vážnym zlyhaniam obličkovej činnosti. Ako jedine relatívne bezpečná voľba sú lieky proti bolesti, ktoré obsahujú paracetamol ako napríklad Panadol. Vtedy si je ale potrebné dať pozor na konzumáciu alkoholu, keďže v tejto kombinácii je toxický na pečeň. Ľudia, ktorí majú zistené chronické poškodenie ľadvín, by sa vytrvalostných športov a menovite dlhých behov nemali zúčastňovať.