05.09.2016, 22:12

Maratón na pobreží Baltu- reportáž Juraja Červenku

Maratón na pobreží Baltu- reportáž Juraja Červenku

Beh z prístavnej Gdyňe, cez čarovnú riviéru v Sopote, až do historického Gdaňsku. Popri modrej hladine Baltu, za škrekotu morských vtákov i trúbenia lodných sirén. „Maratón solidarity“ patrí k najkrajším pretekom svojho druhu v Poľsku. Trať je rôznorodá rovnako, ako všetky tri pobrežné mestá, ktorými prechádza.

Na štart v Gdyni sa krátko pred pol desiatou doobeda staviam spolu s ďalšími siedmimi stovkami milovníkov vytrvalostného behu. Prevahu majú samozrejme domáci Poliaci, nasledujú Nemci a Ukrajinci. Cestu na úplný sever Poľska som však meral ako jediný Slovák. „Väčšina veľkých maratónov má aj svoju polmaratónovú či desaťkilometrovú verziu, tento však nie. Beží sa z jedného mesta do iného, okolitá scenéria sa neustále mení. Aj preto je toto podujatie jedinečné a hoci pochádzam až spod Beskýd, prišiel som sem už po deviaty krát,“ prehodí pán v stredných rokoch. Za pravdu mu dáva i Jacek z Kolína nad Rýnom. „Mám poľské korene, absolvoval som viacero maratónov v Poľsku, no iba tento beh ma zaujal natoľko, že som prišiel už opakovane.“ Podujatie nesie názov Maratón Solidarity, organizátori ho totiž venujú členom odborového hnutia Solidarita z 80. rokov minulého storočia, ktorí prispeli k pádu komunistického zriadenia. Štartovému výstrelu predchádza položenie vencov pri pamätníku obetiam diktatúry a zahranie poľskej štátnej hymny.

Prvé kilometre ukrajujeme na širokom bulvári so stavbami v štýle socialistického realizmu. Vskutku nezabudnuteľným zážitkom je však beh cez gdyňské prístavné mólo, pod vyhliadkovým ruským kolom a povedľa elegantnej plachetnice Dar Pomorza, ako aj torpédoborca Błyskawica, ktorý v časoch druhej svetovej vojny brázdil vody Atlantického oceánu a chránil spojenecké konvoje. Teplota vzduchu stúpa, nočná búrka úplne rozptýlila oblačnosť, preto poteší úsek v tieni cez hustý prímestský les. Terén v prvej tretine preteku nie je úplne rovný, po miernych stúpaniach nasledujú príjemné klesania. Slávnostnú atmosféru športovej akcie umocňujú stĺpy pouličného osvetlenia do jedného vyzdobené poľskými vlajkami. Po Gdyni utekáme Sopotom – najnavštevovanejším poľským letoviskom pri Baltskom mori, s honosnými vilami, luxusnými hotelmi i kultúrnymi centrami každoročne hostiacimi viaceré festivaly. Pri pohľade na azúrovú oblohu sledujem plachtiace čajky.   

Napokon od približne 14. kilometra bežíme ulicami Gdaňska, trasa sa prirodzene kľukatí tak, aby dosiahla maratónsku vzdialenosť. Všetky tri mestá tvoria takmer súvislý zastavaný celok, známy aj ako Trojmestie. Občerstvovacie stanice organizátori zriadili každých päť kilometrov, horúčavu miestami zmierňuje aj chladivý záves vodných kvapiek cez trať, striekajúci z hasičských hadíc. Zelené rekreačné plochy striedajú obytné sídliskové bloky, tie zase cesta povedľa vyše 40-tisícovej modernej arény – domovského stánku futbalového klubu Lechia Gdaňsk či promenáda vedúca na mestskú pláž. Následne bojujeme o najlepší výsledok v areáli gdaňských lodeníc, v tieni masívnych prístavných žeriavov, tam, kde pred 36 rokmi hnutie Solidarita vzniklo. To však už pomaly máme v nohách 40. kilometer...

Na poslednom úseku dostávajú moje unavené chodidlá zabrať, beh cez mačacie hlavy v centre mesta je naozaj náročný. Na druhej strane mi naraz sily dodáva čoraz početnejšia divácka kulisa. Bežím totiž popri stánkoch historického jarmoku svätého Dominika, ktorého história siaha až do 13. storočia. Finálny dobeh vedie ulicou Długa lemovanou zástavbou úzkych, bohato zdobených meštianskych domov. Maratón solidarity pomerne hojne navštevujú bežci zo Škandinávie, obiehal som aj partiu Švédov, no azda najviac vyčerpáva v hľadisku svoje hlasivky skupina Nórov povzbudzujúca svojich kamarátov a krajanov desiatkami nórskych vlajok. Cieľom prebieham za veľkého jasotu, povedľa krásnej Neptúnovej fontány. Atmosféra v meste patrí k tým najlepším, aké som počas mojej maratónovej turistiky zažil. Od jedného z usporiadateľov dostávam na krk pamätnú medailu s červeno-bielou stuhou a trojicou vygravírovaných mestských erbov, sadám si pod tehlovú gotickú radnicu so štíhlou vyhliadkovou vežou a čakám na oficiálne vyhlásenie výsledkov. „Vedel som, že sa musím pripraviť predovšetkým na vietor, ktorý zvykne viať od pobrežia. Aj ten rozhoduje o konečnom výsledku. Dnes počasie našťastie zariadilo skôr vánok,“ prezradil mi Keňan Wycliffe Biwot, s časom 2:18:49, 2 víťaz XXII. ročníka „Maratónu solidarity“.