Predstavte si príklad náhodného bežca, ktorý to so svojou aktivitou myslí dobre. Počas každej obednej prestávky behá 30 minút. Slušné, nie? Problém je len v tom, že behá v centre Bratislavy.
A teda sa posledných päť rokov systematicky otravuje päťkrát týždenne, aj keď nevedomky. Avšak jeho umiernená, navonok neškodná rutina má jeden háčik – aby sa dostal povedzme k nábrežiu Dunaja, musí ubehnúť najskôr skoro kilometer a pol pozdĺž rušnej komunikácie s neustálymi zápchami. Až donedávna mu splodiny z mestských autobusov a rev nákladiakov pripadali iba ako malá daň za to, že sa dostal na svoju bežeckú trať.
To však ešte náš imaginárny bežec nevedel, že s každým hlbokým nádychom sa mu do tela dostáva znepokojivé množstvo ozónu, oxidu uhličitého, mikroskopických čiastočiek prachu, oxidu siričitého, oxidu dusičitého, olova a ďalšie znečisťujúce látky.
Pri behu pozdĺž rušnej ulice sa obmedzuje funkcia pľúc a zúžia sa dýchacie cesty. Bežca čoskoro ťažila bolesť na hrudníku. S pribúdajúcou koncentráciou jedov v jeho tele narastalo aj nebezpečenstvo vzniku astmy. Súbežne s tým sa rozpútala aktivita voľných radikálov, ktoré katalyzujú karcinogény v krvi, a spustil sa bunkový proces, ktorý môže viesť až k infarktu.
„Keď vidím behať ľudí alebo sa bicyklovať po rušnej ceste v strede všedného dňa, mám chuť ich chytiť a zakričať, aby prestali,“ hovorí bratislavský pľúcny špecialista MUDr. Roman Plevka. „V niektorých častiach mesta by mali byť značky Zákaz fyzických aktivít.“
Radšej sedieť doma?
Môže byť ťažké predstaviť si, že pravidelný pohyb pod šírym nebom, všeobecne považovaný za viacúčelovú protilátku proti najrôznejším chorobám a recept na nesmrteľnosť, by vám mohol v skutočnosti ublížiť z dôvodu znečisteného ovzdušia. Vysvetlenie je však jednoduché: keď beháte či sa bicyklujete, dýchate viac. Oveľa viac.
Pri sedavom spôsobe života človek inhaluje približne 15 000 litrov vzduchu denne, čo znamená 6 až 10 litrov za minútu. „To znamená, že cvičiaca osoba dýcha desaťkrát až pätnásťkrát viacej nečistôt ako osoba v pokoji a tiež ich nasáva hlbšie do pľúc,“ vysvetľuje MUDr. Plevka. „V skutočnosti sa iba obyčajným vykročením z bytu môžete vystaviť inhalácii až päťkrát väčšieho množstva ozónu ako doma.“ Tieto čísla hrozivo narastajú, pretože pri športe dýchate hlavne ústami. V dobe, keď náš bežec nasáva kvantá toxického vzduchu do pľúc počas svojho poludňajšieho behu, obchádza jeho telo inak zaujímavo účinný systém filtrácie vzduchu – nosovej cesty. Trojkombinácia mechaniky dýchania – rýchlo, zhlboka a ústami – robí z tohto každodenného behu chemické orgie ozónu, prachových častíc a oxidu uhličitého. A to možno platí aj o vašej pravidelnej fyzickej aktivite, či nie?
Dodýchať!
Vaše telo sa bráni znečistenému vzduchu tým, že menej dýcha. Dýchacie cesty sa zúžia a dýchanie je iba povrchové. Ale pri cvičení vystavujete telo neriešiteľnej dileme – vyššie opísaná ochrana pred znečisteným vzduchom naráža na nutnosť spracovať viacej vzduchu a nakŕmiť svaly lačné po kyslíku. Toto protichodné úsilie vedie k poruche, ktorej rané príznaky väčšinou zahrnujú dýchavičnosť, kašeľ, škrabanie v hrdle, bolesť hlavy, bolesť na prsiach a vodnaté oči. Ďalšie, dlhodobé následky sú potom oveľa horšie.
V Škótsku vedci skúmali 30 zdravých mužov, ktorí boli pri jazde na bicykli vystavení zriedeným naftovým splodinám. Po hodine vdychovania výparov sa cyklistom zúžili cievy a klesla aj hladina enzýmu tPA (tkanivový aktivátor plazminogénu), ktorý rozbíja krvné zrazeniny v srdci. V inej štúdii vedci vystavili 17 cyklistov rôznym stupňom ozónu a zistili, že ich výdrž klesla zhruba o 30 percent a funkcia pľúc o 22 percent.
Výskumy z Fínska ukazujú dokonca jasnú súvislosť medzi znečisteným vzduchom a rizikom infarktu. Vedci každé dva týždne počas šiestich mesiacov sledovali 45 dobrovoľníkov, ktorí športovali v simulovaných podmienkach znečisteného ovzdušia. Dospeli k záveru, že znečistenie malými časticami (zo spadu z komínov tovární) a ultrajemnými časticami (neviditeľné emisie z motorových vozidiel) strojnásobilo nebezpečenstvo ischémie, potenciálne smrteľného nedostatku kyslíka, postihujúce srdcový sval.
Radšej s bolesťami
Pravdepodobne najviac znepokojujúce je, že toxíny zo vzduchu škodia nenápadne. Napríklad v Južnej Karolíne v USA vedci skúmali 107 obetí smrteľných nehôd vo veku od 14 do 25 rokov. Pred smrťou sa nikto z nich nesťažoval na problémy s dýchaním. Pitvy však odhalili, že 86 percent zosnulých trpelo chronickou chorobou pľúc. Z toho vyplýva, že ľahké dýchanie môže vzbudzovať falošný pocit bezpečia.
„Zdraví, aktívni ľudia majú sklony podceňovať nebezpečný vplyv znečisteného ovzdušia, pretože nechrapčia ani nezažili bolesť na hrudi,“ hovorí šéf štúdie Henry Gong Jr. z univerzity v Južnej Karolíne. „Pocit neohrozenosti ich vedie k tomu, že pokračujú v športovaní, a tým podstupujú ešte väčšie riziko.“ Zvlášť nebezpečné sú naftové splodiny – čierny odpad vychádzajúci hlavne z nákladných áut, autobusov, lokomotív a ďalších veľkých dopravných prostriedkov. Absorbujú ďalšie znečisťujúce látky, s ktorými reagujú v tele a následne potom prispievajú ku vzniku rakoviny.
Ako z toho von?
Napriek tmavnúcemu mraku ropných splodín, zvýšenému výskytu astmy a pribúdajúcim hrôzostrašným štúdiám väčšina expertov uisťuje, že z každodenného behu máme oveľa väčší prospech ako škody. „Beh je zdraviu prospešný, ale preboha, ani chvíľu nebežte pozdĺž rušnej výpadovky,“ radí MUDr. Plevka. „Keď pobežíte iba o blok vedľa, riziko bude výrazne nižšie,“ dodáva. Sledujte mapy aktuálneho znečistenia ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu (na www.shmu.sk alebo www.meteo.sk). Vďaka nim zistíte, ktorej oblasti je lepšie sa vyhnúť a kde môžete vyraziť na svoju bežeckú trasu bez obáv. Naopak, pri vysokej biometeorologickej záťaži a zlých rozptylových podmienkach na šport vonku radšej zabudnite. Dôležité je aj správne načasovanie. MUDr. Plevka navrhuje cvičiť skoro ráno, keď sú naftové splodiny, ozón a ďalšie prvky znečisťujúce ovzdušie na najnižšej hladine, alebo večer, keď doprava utícha. Ozón vzniká vtedy, keď slnečné svetlo reaguje s automobilovými a priemyselnými emisiami. Na významnú úroveň sa akumuluje okolo jedenástej hodiny doobeda a denný vrchol dosahuje približne o tretej popoludní. Po zotmení sa ozón už nemôže formovať, preto jeho koncentrácia klesá. Z tohto dôvodu je hladina ozónu výrazne vyššia v lete. Niektorí experti odporúčajú dať si zostaviť rozvrh športových aktivít na mieru podľa ročného obdobia – aspoň v znečistených mestách, ako je napr. Bratislava, sa to určite oplatí.
Okrem prevencie v podobe lepšie rozvrhnutých aktivít pomôžte telu v boji proti voľným radikálom, najlepšie dávkami antioxidantov – napr. v podobe zeleného čaju. Účinné je tiež ovocie a zelenina bohaté na vitamín C. Napríklad broskyňa a červená paprika stimulujú produkciu glutatiónu, pečeňového enzýmu, ktorý pomáha predchádzať škodám spôsobeným voľnými radikálmi v pľúcach. Užitočný je aj vitamín E, ktorý tiež pomáha odpudzovať voľné radikály. Je lepšie leto, alebo zima? Nevyberiete si. Letný smog, ktorého hlavnou súčasťou je prízemný ozón, býva obzvlášť za tropických horúčav v mestách porovnateľne nebezpečný ako smog pri zimných inverziách.