Slováci si pripísali na konto tri individuálne víťazstvá zásluhou Stanislavy Škvarkovej na 100 m prekážok, Šimona Bujnu na 400 m (bol aj najlepší „bodovač“ družstva) a Marcela Lomnického v kladive. Ďalšie pozície v prvej trojke získali Monika Weigertová na 100 m (2.), prekážkari na 400 m Daniela Ledecká (2.) a Martin Kučera (2.), žrdkár Ján Zmoray (2.), „navrátilkyňa“ do reprezentácie Lucia Hrivnák Klocová na 1500 m (3.), kladivárka Martina Hrašnová (3.), výškar Lukáš Beer (3.), štafeta mužov na 4 x 100 m Baluch, Beladič, Murcko, Bujna (3.) a štafeta žien na 4 x 400 m Zapletalová, Putalová, Malatincová, Ledecká (3.). Žiaľ, na opačnom konci výsledkovej listiny (7. až 9. miesto) sa slovenskí reprezentanti ocitli často najmä v nedeľných disciplínach, čo znamenalo, že si neudržali lichotivú sobotnú štvrtú priečku s prípadnou nádejou zaútočiť na postupovú tretiu. Ako hodnotí slovenské účinkovanie v II. lige ME družstiev v Starej Zagore šéftréner SAZ Martin Pupiš?
„Fantastické výkony pretavené do osobných rekordov predviedli Daniela Ledecká a Šimon Bujna, ale s hrdosťou môžeme povedať, že nik z tímu vyložene nevybuchol a teda ani nesklamal. Víťazstvom i výkonom ma potešil aj Marcel Lomnický, ktorý ukázal, že smerom k olympijským hrám to má dobre ´rozohraté´. Veľmi cenné je rovnako víťazstvo Stanky Škvarkovej na prekážkarskej stovke, no mrzí ma najmä to, že jej protivietor nedoprial možnosť dosiahnuť lepší výkon, ktorý by ju priblížil k Tokiu, lebo výkonmi evidentne presviedča, že na OH patrí. Každého musel potešiť aj bojovný výkon Lucie Hrivnák Klocovej na tisícpäťstovke.
Viacerí naši mladí ukázali slušný medzinárodný potenciál. Samozrejme, v plnej ´kráse´ sa ukázali naše dlhoročné slabiny, čo bolo najvypuklejšie najmä v behoch. Treba však povedať, že to, že doma od nich nie je nik lepší, nie je chyba pretekárov, ktorí reprezentovali v Bulharsku.
Ukázalo sa, že šprinty stále napredujú, skoky a vrhy môžeme vnímať á la striedavo oblačno, ale topánka nás stále tlačí v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti. Pozitívom je, že sme zdolali okrem troch automaticky vypadávajúcich tímov (Rakúsko, Izrael, Rusko) ďalšie tri a nechýbalo veľa, mohli sme byť štvrtí. Účasť Volka s Veszelkom by nás možno posunula aj do boja o postup do prvej ligy. Na keby sa, samozrejme, nehrá. Reálna výkonnostná úroveň celého družstva zodpovedá asi viac druhej lige. Spomedzi päťdesiatky tímov, ktoré sa zapájajú do tejto súťaže, patríme približne do európskeho stredu. Pri deficite infraštruktúry je to stále solídne, najmä keď sme stále posledná krajina v Európe bez regulárnej atletickej dráhy v hlavnom meste…
Po skúsenostiach zo Starej Zagory sme sa zhodli, že opäť asi nastal čas, aby sme sa do tímových ME zapojili aj organizátorsky. Technické zabezpečenie súťaží na štadióne bolo na výrazne nižšej úrovni ako naše ligové kolá, o ubytovaní a strave radšej ani nehovorím. Napriek takmer nulovej prevencii priamo na štadióne (ale aj inde) sme radi, že všetci členovia nášho tímu prešli viacnásobným testovaním na Covid-19 bez problémov. Ku komfortu a bezpečnosti reprezentácie určite prispela aj preprava vládnym špeciálnom. Veľká vďaka patrí všetkým trénerom, klubom i ďalším, ktorí nám pomohli pripraviť reprezentantov na druholigové boje v Starej Zagore, kde sme obstáli so cťou.“
FOTO PAVOL UHRIN a JÁN LUKY