Ako hodnotíte 57. ročník P-T-S z hľadiska dosiahnutých výkonov?
“Napriek počiatočným obavám, čo nám prinesie počasie, to napokon skončil v tom najlepšom možnom a reálnom scenári. Počasie nám umožnilo, aby všetky sa všetky disciplíny uskutočnili v kvalite zodpovedajúcej našim predstavám. Veľmi nás potešili výkony Slovákov – najmä víťazstvo Danky Ledeckej, druhého miesto Maťa Kučeru po bojovnom výkone. Naši reprezentanti dosiahli aj niekoľko umiestnení, vďaka ktorým získali body renkingu, čo im môže pomôcť v boji o ME. Neúčasť štyroch – piatich našich elitných atlétov sa určite podpísala na atraktivite niektorých disciplín. S Volkom, Zapletalovou či ďalšími by to predsa len bolo pre náš všetkých ešte atraktívnejšie, ale prvoradé je, aby sa dali do poriadku a pripravili sa na blížiace sa vrcholné tohtoročné podujatia. Čo sa týka zahraničných účastníkov, tak bolo cítiť, že výkony ovplyvnil vietor najmä v protiľahlej rovinke. Prejavilo sa to aj v ženskej päťtisícke, kde Gudaf Tsegayová stratila sekundy a nepriblížila sa úplne k času, v ktorý sme tajne dúfali.”
V podaní etiópskej vytrvalkyne sme si želali útok na svetový výkon roka, ak nie svetový rekord, napokon z toho bola najrýchlejšia ženská päťka na našom území?
“Čas Tsegayovej je bez pochybností fantastický. Bolo však vidieť, že sa počasie podpísalo aj pod výkony ostatných bežkýň, ktoré jej mali pomôcť k dosiahnutiu toho želaného výkonu. Keď však všetky vodičky skončili už na druhom kilometri, hoci sa rátalo, že vydržia dlhšie. Potom si musela zvyšok pretekov odtiahnuť už sama. Najmä tam bolo cítiť, že vietor jej uberal sily a potom sa už začali sekundy naberať. Myslím si, že o 14 – 15 sekúnd mohla bežať rýchlejšie, pokiaľ by bolo počasie ideálne.”
Rok 2022 priniesol návrat ikonickej disciplíny mítingu. Má skok o žrdi na P-T-S potenciál do budúcnosti?
“Návrat žŕdky splnil všetky očakávania a predpoklady, že to bude atraktívna disciplína pre divákov, sa naplnili. Veríme, že pri žrdkárskom sektore bude o rok ešte viac divákov na tribúne a stane sa znovu tradičnou disciplínou P-T-S. Prekvapilo ma, že prví štyria pokorili 570 cm a následne vynechali 575 cm. Pokúšali sa o zdolanie 580 cm, čo je limit na MS. Všetci ho chceli splniť, ale vo štvrtok to bolo nad ich sily. Znovu sa pod to podpísalo počasie, večer bolo už trochu chladnejšie a k tomu vietor, tak im to nevyšlo dokonale. Aj tak si však myslím, že návrat po toľkých rokoch s výkonom 570 cm u štyroch súťažiacich je fantastický. Do budúcnosti je to jedna z disciplín, v ktorej by sme sa mohli snažiť – podobne ako tento rok v oštepe, kde sme mali svetovú jednotku Andersona Petersa, o účasť niekoho, kto bude ohrozovať hranicu šiestich metrov.”
Čo vravíte na výkony Daniely Ledeckej, ktorá dokázala zvíťaziť na 400 m prekážok a Viktórie Forster, štvrtej na 100 m?
“Od Danky sme čakali, že by mohla zaútočiť na 56-sekundovú hranicu, ale znova zaúradovalo počasie. V nie ľahkej konkurencii ukázala bojovnosť i svoje kvality a v záverečnej rovinke sa predrala na prvé miesto, čo je fantastické. Môže jej to pomôcť psychicky, dodať sebavedomie. Som presvedčený, že keď jej to na niektorom z ďalších mítingov vyjde, tak padne 56-sekundová hranica a dostane sa na ME. Po tomto úspechu jej bodová bonifikácia veľmi pomôže, jej vyhliadky sú veľmi dobré. Viki zabehla hladkú stovka super, len, žiaľ, fúkal silný vietor. Inak by bol z toho pekný osobák. Na prekážkach doplatila na veľkú snahu. Z môjho pohľadu príliš rýchlo nabehla a dostala sa blízko k prekážke a napokon tieto preteky nedokončila. To sa stáva. Vyšlo z toho však bez zranenia a ide sa ďalej.”
Mali sme väčšie očakávania od trojice našich štvorstovkárov?
“Na hladkej štvorstovke sa asi najviac prejavili nepriaznivé poveternostné podmienky. Borci s výbornými osobákmi to napálili v protiľahlej rovinke. Myslel som si, že zabehnú čas hlboko pod 46 sekúnd a videli sme, ako to dopadlo s výsledným časom. Táto disciplína nám nevyšla nielen z pohľadu našich pretekárov, ale aj celkovo. Vietor bol však tentoraz nevyspytateľný…”
Ako ste vnímali divácku účasť?
“Vyzeralo to hrozivo. Ráno som si myslel, že to bude horšie, ale prekvapujúco napriek nie ideálnym podmienkam prišlo dosť ľudí. Po pandémii koronavírusu a dvoch rokov obmedzení majú všetky podujatia problémy s účasťou. Verím, že na to nadviažeme aj v ďalších rokoch.”
Bola organizácia podujatia oproti predchádzajúcim ročníkom jednoduchšia?
“Áno. Predovšetkým sme nemuseli myslieť na všetky obmedzenia, naradenia v boji s COVID-19. Odpadlo testovanie účastníkov pred i po akcii, nemuseli sme mať rozdelený hotel, celkovo to bolo organizačne i finančne z tohto hľadiska menej náročné. Míting v tradičnom režime je na usporiadanie celkovo výrazne jednoduchší.”
Môžete pridať v súvislosti so skončeným 57. ročníkom aj nejaké čísla, ktoré svedčia o význame podujatia?
“Sme radi, že míting P-T-S bol v priamom prenose na RTVS. Postupne rozširujeme vďaka zmluve so spoločnosťou Sportfive možnosti televízneho vysielania aj do zahraničia. Signál išiel do 76 krajín sveta na všetkých kontinentoch, z toho vo viacerých v priamom prenose. Je to veľká propagácia Slovenska. V hlavnom programe sa predstavilo 135 atlétov zo 40 krajín, v národnom programe ďalších 200, čo sú veľmi dobré čísla.”
Pred samotným mítingom vyvrcholila v Šamoríne Detská P-T-S. Ako vnímate tento projekt?
“Teší nás atraktivita Detskej P-T-S. V Šamoríne vrcholí táto postupová súťaž. Pre deti je to veľký zážitok, keď môžu súťažiť na štadióne, kde sa pár hodín predstavia atletické hviezdy. Začínajú vnímať atmosféru mítingu. Veríme, že to v nich zostane, že máme prestížne preteky, na ktorých budú môcť niekedy štartovať alebo chodiť ako diváci. Má to veľký potenciál aj z tejto stránky. Je to v súlade s našou stratégiou rozvoja atletiky a súčasťou našej postupovej pyramídy, aby sme zo širokej základne detí dostali na vrchol budúce atletické hviezdy. To sú plusy, na ktoré chceme nadviazať v budúcnosti a udržať to.”
Ako sme na tom z hľadiska konkurencieschopnosti v jednotlivých disciplínach?
“Je to ako na vlne. Napríklad bolo obdobie, keď sme nemali bežcov na 400 m. Dnes ich máme šesť na veľmi dobrej úrovni a dokonca skladáme štafetu. Inokedy sme mali zase dvoch kladivárov svetovej úrovne. Keď skončil Libor Charfreitag a Marcel Lomnický je zranený, tak nemáme nikoho. Je to taká sínusoida v jednotlivých disciplínach. Odišla nám silnejšia generácia atlétov a hľadáme ich nástupcov. Nie je to jednoduché. Musíme si uvedomiť, že celé Slovensko je ako jedno menšie čínske mesto. Odzrkadľuje sa aj podpora športu zo strany štátu. My sa môžeme snažiť, ako len chceme. Keď nie je dostatočná, tak nie vždy to ide. Robíme všetko pre rozvoj atletiky, aby sme v budúcnosti mali reprezentantov, ktorí dokážu na úrovni ME či MS dosahovať finálové umiestnenia.”
Ako dôležité je mať takéto kvalitné domáce podujatie a štartovať pred domácim publikom?
“Je to dôležité pre náš zväz i našich atlétov, ktorí sa môžu prezentovať širšej verejnosti i priaznivcom atletiky v celej SR, navyše v kvalitnej konkurencii, ktorú sa každoročne snažíme zabezpečiť. Vďaka tomu, že náš míting má strieborný štatút, tak na ňom môžu získať zaujímavú bonifikáciu. Je to výborná príležitosť, keďže nie vždy sa podarí získať miesto v štartovej listine na mítingoch tohto rangu v zahraničí. Aj preto chceme v tomto trende pokračovať aj do budúcnosti. V prvom rade sa snažíme vytvoriť našim atlétom možnosť štartu na mítingu tejto úrovne a potom pridať aj zodpovedajúcu kvalitu. Pekný príklad bol teraz v oštepe, kde prekvapil Maxo Slezák. Predviedol sa výborným osobným rekordom, sériou perfektných pokusov, akú ešte nemal a v pretekoch, kde štartoval aj majster sveta Peters, obsadil 4. miesto.”