Deviatke našich tentoraz chýbalo viac šťastia. Keby Gabika Gajanová dobehla v rozbehoch na 800 m o jedno miestečko lepšie, keby Viktória Forster nespanikárila v nábehu na prvú prekážku, keby Martina Hrašnová a Ema Hačundová tesne pred MS neochoreli, keby… Na „keby“ sa však nehráme. Realita jej jedno miesto v prvej dvadsiatke (19. Dominik Černý v chôdzi na 35 m) a ďalšie tri v tretej desiatke (25. Gabriela Gajanová na 800 m, 25. Mária Katerinka Czaková a 28. Hana Burzalová v chôdzi na 35 km).
„Nenaplnili sme ciele dvoma či troma semifinálovými umiesteniami, ktoré sme očakávali od Jána Volka, Gabiky Gajanovej či Viki Forster. Takéto umiestenie na úrovni semifinále získal chodec Dominik Černý, ktorý patril ´papierovo´ na záver štartového poľa v chôdzi na 35 km, no napokon skončil devätnásty,“ hodnotil vystúpenie slovenskej deviatky na MS v Budapešti šéftréner SAZ Radoslav Dubovský.
„Blízko k semifinálovému umiesteniu – do 24. miesta – sa dostala Gabika Gajanová na 800 m. Jej vystúpenie hodnotím veľmi vysoko, pretože predviedla kvalitný výkon 2:00,39 a bola evidentne pripravená dobre. Veľká škoda zaváhania Viktórie Forster na 100 m prekážok. Bola dobre pripravená, určite mala na postup do semifinále. V jej prípade bude zrejme nutné popracovať viac na mentálnej príprave. Myslím si, že od nej ešte môžeme očakávať veľké veci. Práve Viktória Forster sa ako jediná z našich atlétov môže v pokoji pripravovať na budúcoročný vrchol, olympijské hry v Paríži. Pokiaľ ide o Ján Volka, šprintérsky svet nespí, napreduje míľovými krokmi. Prichádza stále viac a viac nových, výborných šprintérov. Vo Volkovom prípade sa výkony potrebné na semifinálové miestenky posúvajú pomaly už k jeho osobným, čiže slovenským rekordom. Chodci to budú mať už na budúci rok výrazne ťažšie. Tridsaťpäťka nebude na OH, dvadsiatka pre nich bude náročná výzva. A čas sa kráti…“
Radoslav Dubovský si uvedomuje reálny stav: „Nemienim maľovať aktuálny stav naružovo: slovenská výprava nebola v Budapešti veľmi úspešná. Takisto nebola ani veľmi početná. Lepšia perspektíva bude beh na dlhú trať. O tom sa však už hovorí dlhšie, lenže nesmieme ostať len pri slovách… Uvedomujem si, že prídu ťažké časy. Už v mládežníckych kategóriách treba pracovať na špičkovej úrovni – s kvalitnými trénermi, vzdelávať ich, naďalej zlepšovať tréningové podmienky. Je toho veľa, čo musíme posunúť dopredu. Keď sa však pozrieme na svet či Európu, musíme niečo urobiť, pretože sme tak trochu zaspali dobu. Všetko to, čo nás čaká, aby sme sa posunuli vpred, to nezvládnu jednotlivci. ale spoločnými silami to môžeme dokázať. Len treba chcieť…“