„Zisk zlata na majstrovstvách Európy bol nezabudnuteľný moment. Najmä posledné metre finále, ale aj rekordný rozbeh. Ani mi totiž nenapadlo, že by som mohla v sezóne dosiahnuť čas 12,86. Finále mi určite ešte dlho zostane v pamäti. Na takéto zážitky sa nezabúda. Verím však, že to bol len prvý z radu úspechov. Snáď ich bude počas nadchádzajúcich sezón prichádzať viac,“ povedala zverenka Luboša Komárka, s ktorým dokázali formu načasovať naozaj dokonale.
Laura v Banskej Bystrici bravúrne zvládla tlak vyplývajúci z úlohy líderky európskych tabuliek a ašpirantky na medailu. Medzi favoritky ju pasoval výkon na dorasteneckom šampionáte – takisto v Banskej Bystrici. „Bol to druhý najväčší moment sezóny. Kvalitným časom 13,14 som sa priblížila k európskemu rekordu. Dal mi nádej, že by som na majstrovstvách Európy mohla útočiť na medailu.“
Navonok to nedávala najavo, ale za sústredeným výrazom na všetkých troch štartoch počas ME bola nervozita a obavy. „V halovej aj v letnej sezóne sa mi vždy raz podarilo uliať štart. Neboli to príjemné momenty. O svoju výkonnosť som však nemala nejaké veľké obavy či pochybnosti, aj keď tie sú vždy. Na šampionáte som si dávala veľký pozor na štart, pretože pri mojom strese sa niečo podobné mohlo pokojne zopakovať. Bola by veľká škoda, ak by som takto zabalila veľké podujatie hneď na začiatku. Našťastie sa nič také nestalo a zvládla som to.“
Luboš Komárek, tréner roka 2024 v kategórii mládeže, hovoril o vcelku príjemnej šokovej terapii, ktorú mu Laura dávkuje už nejaký ten čas: „Prekvapenie je slabé slovo, Laura ma doslova šokovala, a nebolo to prvý raz. Trvá to už asi dva roky, čo takto napreduje.“ Niet teda divu, že Laura zvíťazila aj v kategórii Objav/prekvapenie roka.
Prenikavý úspech mladej Slovenky zarezonoval dokonca aj v medzinárodnej skupine švajčiarskeho trénera Louisa Heyera, ktorý v tom čase pripravoval Gabrielu Gajanovú a jej parťáčky na olympijské hry. „Na internete sme sledovali Laurine preteky a celkom chápem, že všetci z toho boli v šoku. Z toho finále išiel taký obrovský adrenalín, taká sila. Prežíval som tú ohromnú radosť spolu s vami – s Laurou, s trénerom, s tímom, divákmi na štadióne aj s celou slovenskou atletikou,“ prezradil veľmi bezprostredne držiteľ hlavnej trénerskej ceny v ankete Atlét roka 2024.
Gratulácie k zlatu prichádzali zo všetkých strán, mladá prekážkarka ich prijímala spolu s bronzovou chodkyňou Petrou Kusou, svojou spolužiačkou a spolubývajúcou počas ME. Po nástupe do školy sa pridali aj učitelia Bilingválneho gymnázia v Martine, kde obe študujú
Ďalšie ocenenie prišlo v závere sezóny. Európska atletika zaradila Lauru medzi desať nominovaných na ocenenie Vychádzajúca hviezda. Do finálovej trojky sa vo výsledkoch hlasovania nedostala, ale aj tak bola historicky prvým zástupcom slovenskej atletiky, ktorý sa o trofej „Rising Star“ mohol uchádzať. „Bol to pre mňa ďalší šok. Ani sa mi nesnívalo, že by ma mohli nominovať na Vychádzajúcu hviezdu. Pozrela som si Instagram Európskej atletiky a zbadala som, že som tam! Pre mňa bol veľký úspech už len to, že ma vybrali do desiatky uchádzačiek. Ocitla som sa medzi mimoriadne úspešnými dievčatami, ktoré mali medaily z juniorských majstrovstiev sveta. Veľmi si to vážim. Každý, kto mohol, za mňa hlasoval, ale do finále sa dostali tie najlepšie,“ uznala Laura Frličková.
Najväčšia výzva v novej sezóne bude prechod na vyššie prekážky. Prvé dva súťažné štarty naznačili, že aj s touto úlohou si mladá atlétka dokáže poradiť. Hneď v druhom si na viacbojárskom šampionáte v dueli s juniorskou rekordérkou Rebeccou Slezákovou zabezpečila časom 13,88 účasť na budúcoročných juniorských ME v Tampere. „Budem sa musieť popasovať nie len s vyššími prekážkami, ale aj so súperkami, ktoré majú na nich odbehanú o jednu sezónu viac ako ja. V tom bude spočívať moja nevýhoda, ale myslím si, že by som to mohla zvládnuť.“
Úskalia zdolávania o 7,6 cm vyšších prekážok (76,2 – 83,8) nie sú podľa jej slov len v technike, ale aj v hlave. „Podvedome sa snažím ísť zbytočne vysoko nad prekážky, pretože si uvedomujem, že sú vyššie ako doteraz. Ide len o to, aby som sa viac vybehala a zvykla si na to. Nemal by to byť problém.“
Zatiaľ ešte Laura nemala na pretekoch tú možnosť, ale už teraz sa teší na spoločné behy so slovenskou rekordérkou na 100 m prekážok. Paralely so svojím atletickým vzorom Viktóriou Forster sa vynorili hneď po jej banskobystrickom triumfe. „To sa nedá vôbec porovnávať. Viki v seniorskej kategórii prekonáva iné prekážky ako ja doteraz. Navyše mala inú východiskovú pozíciu, začala ako šprintérka. Porovnávať nás dve teda nebolo veľmi objektívne. Ja sa budem snažiť napredovať tak, aby som s ňou mohla držať krok a potiahnuť sa. Budem sa na preteky s ňou veľmi tešiť.“
Parádnu sezónu zakončila Laura aj tímovým úspechom. Martinské nádeje zvíťazili vo finále TESCO dorasteneckej ligy a prvýkrát v histórii klubu získali titul na M-SR družstiev. „Mali sme z neho veľkú radosť. Nie každému sezóna vyšla podľa predstáv, ale z kolektívneho úspechu sme sa mohli tešiť všetci. Na konci sezóny už sme pociťovali únavu, výkony nezodpovedali tomu, na čo kto má, no potiahli sme sa navzájom a každý jeden bod bol dôležitý.“
Martinská atletika má teda po sezóne 2024 dôvod na poriadne oslavy. Členky AK ZŤS získali všetky tri slovenské medaily z vrcholných podujatí. Bola z toho kompletná zbierka: Petra Kusá bronz, Gabriela Gajanová striebro, Laura Frličková zlato. A na umocnenie všetkého vstup už legendárnej dvojice – trénera Pavla Slouku a jeho najúspešnejšej zverenky Lucie Hrivnák Klocovej – do Siene slávy slovenskej atletiky. „Som veľmi rada, že náš klub prežíva takéto úspešné obdobie. Táto sezóna sa AK ZŤS naozaj vydarila. Z vrcholných podujatí sme priviezli tri cenné kovy a kompletnú medailovú zbierku. Dúfam, že v tom budeme pokračovať a že inšpirujeme aj našich nástupcov v klube,“ dodala držiteľka najcennejšieho z troch kovov Laura Frličková.