Muži sú z Marsu, ženy z Venuše. S rozdielmi medzi nami čelíme denno denne v práci i v rodine, pri oddychu i športe. Nie je tomu inak ani pri behu. Muži sú rýchlejší, to je fakt.
O behu sa popísalo už neskutočne veľa. Bežecké portály sú plné rád špeciálne pre ženy a mužov. S potešením môžme skonštatovať, že bežkýň z roka na rok pribúda a na bežeckých štartoch je vídať viac zástupkýň ženského pohlavia.
Zamysleli ste sa však niekedy prečo ženy aj po naozaj poctivých tréningoch ťažko predbehnú ich rovnako trénujúceho kolegu? Poďme sa spoločne pozrieť na teórie a fakty vysvetľujúce prečo muži behajú rýchlejšie.
Teória veľkosti: Muži majú väčšie srdce a pľúca
Netrénovaní muži príjmu v priemere viac kyslíka ako netrénované ženy. Platí to aj v prípade profesionálnych športovcov. Viaceré testy potvrdili, že veľkosť , trénovanosť srdca a kapacita pľúc zohrávajú pri behu podstatnú úlohu.
Teória stavby tela: Ženy majú menej svalov a viac tuku
Teória znie logicky, ale opak je pravdou. Zoberme si ženy kulturistky. Tie sú síce veľmi svalnaté a nemajú takmer žiadny tuk, ale na trati toho veľa nevydržia. Muži kulturisti sú na tom podobne. Svalnatí muži zvyčajne nevyhrávajú preteky, práve naopak.
Teória prevodu tepla: Ženy odvádzajú teplo menej efektívne
Muži sa potia oveľa viac ako ženy, najmä na hrudi a chrbte chrániac tým životné orgány. U žien je to iné, potia sa výraznejšie v podpazuší, čo je menej efektívne. Ak by táto teória bola pravdivá, ženy by excelovali v chladnom počasí, naopak pri behoch v teple by sa im darilo horšie.
Teória chémie: Na vine sú hormóny
Muži ľahšie podstupujú riziko a sú súťaživejší. Nerobí im problém začať rýchlejšie, zbytočne neanalyzujú, neboja sa riskovať. Ženy si zvyčajne šetria sily na záverečné kilometre, hoci by mohli v začiatkoch pokojne bežať rýchlejšie.
| „Veľmi živo si pamätám môj posledný polmaratón v Bratislave, na ktorý som nahovorila svojho kolegu. Poctivo sme sa pripravovali, pre neho to bol prvý polmaratón, ja som ich mala na konte už niekoľko. Dohodli sme sa, že budeme bežať spolu, ale dohoda padla na 3-ťom kilometri. Kolega zrýchlil tempo a ja som ho nenasledovala s obavou, že mi na posledné kilometre nebudú stačiť sily. Výsledok: Zabehol o pár minút lepší čas. V cieli vyzeral na odpadnutie, ja som sa cítila skvele, pokojne by som zabehla ďalších pár kilometrov. Chyba bola v tom, že som si robila zbytočne veľké rezervy nakoniec.“ |
Spoločenská teória: Ženy sú odrádzané od súťaženia
Sú muži a ženy, ktoré behajú súťažne rovnako akceptované spoločnosťou? „Ženy sa majú v prvom rade starať o rodinu, deti, manžela a až potom sledovať vlastné záujmy. Behať polmaratón? To sú mi veci...“ mám v živej pamäti polhodinový monológ tety susedy v rodnej dedine. Predsudky sú hlboko zakotvené, či si to pripúšťame, či nie.
Pekná teória, avšak neplatí stopercentne. Prečo by potom mali krajiny ako Maroko, Keňa, Alžírsko (kde o rovnosti žien a mužov môžme polemizovať) toľko perfektných bežkýň?