Bežať z Viedne cez Bratislavu až do Budapešti, tak to je výzva, ktorú si náš tím dal už po štvrtý krát. Pýtate sa prečo to títo ľudia robia? Lebo majú pevnú vôľu a dokážu odolávať únave, s ktorou sa tu bojuje celý čas.
Náročné dni dostanú bežcov až na dno ich síl a oni bežia ďalej hnaný motorom, ktorým je ich vlastná vôľa a odhodlanie dokázať byť v cieli rýchlejší, než váš súper. Na Supermaratóne sa beží 5 dní po sebe. Každý deň sa bežia 4 úseky a posledný deň bežia všetci naraz polmaratón. Úseky sú rôzne dlhé, so stúpaniami, či klesaniami a tiež nekonečnými rovinkami, kde po zákrute nastane rovinka bez konca.
Keď bežec prebehne svoj úsek, odovzdá štafetu ďalšiemu bežcovi, ktorý beží do ďalšej odovzdávky. Tie sú vždy v dedinách s množstvom fanúšikov, ktorí bežcov povzbudzujú. Behá sa po vedľajších cestách, iba niektoré úseky sú vedené cez hlavné cesty, kde na bezpečnosť dohliada polícia a organizátori. Včasné dovezenie bežca na jeho úsek je niekedy veľmi náročné, keďže sa ide po vedľajších cestách. To bolo mojou úlohou. Spočiatku som nevedel, čo sa odo mňa očakáva a netušil som, že ma atmosféra pohltí až do takej miery, čomu som bol nesmierne rád. Sú to významné preteky a určite sú zaujímavé.
Náš tím tvorí výborná partička bežcov, ktorí sa poznajú už zo slovenských podujatí:
Roman Vajs - kapitán tímu. Je tu už po štvrtý krát
Imro Magyar - preteku sa zúčastňuje po druhý krát a vykonáva zároveň aj funkciu tlmočníka
Kubo Beňo - je naše želiezko v ohni a hlavný zabávač
Michal Kavacký - supermaratón už absolvuje po tretí krát
Jano Pavlík - triatlonista, ktorý je tu po druhý krát
Jakub Hudák - masér tímu
Maroš Kurek - nehrajúci kapitán, šofér a autor tohto reportu
Ženský tím tvoria:
Dominika Cihanová
Mária Czaková
Barbora Strnadová
Svetlana Lipárová
Vladimíra Točeková
Príprava tímu 18.10.2009
Dnešný deň sme sa premiestnili z Banskej Bystrice až k našim susedom do Maďarska - do mestečka Györ, kde budeme ubytovaní 3 noci. S maličkými prestávkami nám cesta ubehla rýchlo a šťastne. Deväťmiestny transportér sa naplnil optimizmom a pohodou hneď, ako sa k nám pripojil Imro s Michalom v Nových Zámkoch. Roman, ktorý šoféroval celú cestu, nezaváhal ani v Maďarsku a miesto našej registrácie našiel hneď na prvý krát.
Registrácia prebehla bez problémov a každý sa potešil peknému tričku a čokoláde z automatu, ktorá bola zadarmo. Ostatne... preto asi bola taká dobrá ;) Po premiestnení na hotel sme si boli na chvíľku zabehať, ale len tak, aby sme stihli cestovinovú večeru. Ja s masérom Jakubom sme si zatiaľ zahrali bowling. Po večeri nás organizátor prekvapil ohňostrojom, ktorý trval takmer 20 minút.
Na večernom briefingu sa celý tím dohodol na taktike, ktorú bude využívať hneď v prvý deň súťaže. Janko sa rozhodol, že zajtrajší deň celý absolvuje na bicykli a bude robiť sprievod bežcovi, prípadne ho bude kryť pred vetrom, aby si oddýchol. Po ukončení briefiingu mal plné ruky práce náš masér Jakub, ktorý pripravoval chalanov na zajtrajší prvý deň. Sme plní očakávaní, ale aj obáv, ako sa nám bude dariť bežať. Prvý deň ešte nie je rozhodujúci, takže zajtrajšok preteku sa začne zľahka a na istotu.
Prvý deň preteku 19.10.2009
Ranné vstávanie za tmy nebolo najpríjemnejšie, ale presun do Viedne na národný štadión odkiaľ sa Supermaratón štartuje, trval dve hodinky. Po úvodnom príhovore organizátorov zaznel výstrel a vytrvalí bojovníci, ktorých zbraňou je ich vlastná psychika, sa rozbehli na prvý úsek trate, ktorý meral 20,4 km.
Roman, bežal prvý úsek až do Rakúskej dedinky Pellendorf. Bežal sám od začiatku až do odovzdávacieho územia, kde ho čakal Michal. Počas celého dňa fúkal nepríjemný vietor, ktorý akoby vždy vedel, ako sa správne otočiť a sťažovať bežcom každý krok. Ani Romanovi veľmi nepomohol a posledných 5 km bolo ťažko vydretých. Už od štadióna náš tím sprevádzal ťahač Janko, ktorý celú trať absolvoval na bicykli a robil bežcom spoločnosť a hlavne pomáhal prerážať nepríjemný vietor. Po odovzdávke sa Michal zahákol na svojho súpera, ktorý ho dobehol a až do konca úseku sa ho nevedel súper striasť. Možno to nebolo celkom fair play, ale vysiľovať sa proti vetru hneď v prvý deň by nebolo príliš taktické.
V malej dedinke Stixneusiedl už čakal na Michala nažhavený Imro, ktorého hneď po odovzdávke neprekvapil kopec, ktorý spomalil veľa bežcov, ale náš Imro je veľký bojovník, čo dokázal v tento deň. Na trati dlhej takmer 25 km sa Imro potrápil s boľavými krížami a zaďákmi, preto bežal opatrnejšie. Jeho trať viedla cez vinice a krásne malebné dedinky, kde ho školáci povzbudzovali po nemecky. Aj keď toho veľa nerozumel, povzbudilo ho to do jeho cieľa, kde na neho už čakal Kubo. Dobehol dobre naladený zo slovami, že táto časť trate je naozaj veľmi pekná.
Posledná časť dnešného dňa merala 21,3 km a končila na štadióne FTVŠ v Bratislave. Kubovi sa prvých 8 km bežalo podľa jeho slov veľmi ťažko a proti silnému vetru nepomáhal ani náš veterný kryt Janko na bicykli, ktorý toho už mal od deviatej rána dosť napedálované. Na štadión dobehol ako druhý a príjemne nás prekvapil a potešil.
Dominika sa veľmi bála svojho úseku no zvládla ho dobre. V telocvični na FTVŠ, vymrznutých a unavených bežcov čakala príjemná odmena v podobe masérov, ktorí boli pripravení uľaviť pretekárom od svalových bolestí. Tento deň hodnotíme pozitívne a tešíme sa na zajtrajší štart z Bratislavy. Na hoteli sa o nás do neskorých večerných hodín postaral masér Jakub. Dnes sa každý rozbiehal opatrne a šetril sily na ďalšie dni.
Druhý deň pretekov - utorok 20.10.2009
Opäť ranné vstávanie a skorý odchod do Bratislavy v kolóne áut, dodávok a autobusov v sprievode RENDORŠÍKOV (príslušníkov policajného zboru Maďarskej republiky), bol oveľa lepší, ako v prvý deň. Doprava bola plynulejšia a takmer všetci pospali až na Vlaďku, ktorá dávala pozor a zbierala koncentráciu na najťažší posledný úsek dnešného dňa, s ktorým sa popasovala ako veľká bojovníčka.
V Bratislave na FTVŠ bol štart o deviatej ráno a na prvý úsek (22,4 km) sa rozhodol vybehnúť Michal. Po včerajšom behu bol celkom dobre naladený a jeho začiatok bol rýchly a hlavne náročný. Po 10 km sa prejavila únava zo včerajšieho dňa a Michal už šetril sily a udržoval sa v balíku bežcov, kde pobudol až do cieľa, ktorého sa nevedel dočkať, keďže ho čakal o dva kilometre skôr. Nebol spokojný, ale jeho silný súper sa odtrhol a Michal ho takticky nenasledoval. Bežal by sám a to v danej situácií nebolo najlepšie riešenie. Strata pri odovzdávke bola 4 minúty, ale vedeli sme že náš Roman si verí a je správne naladený.
Odovzdával pomyslenú štafetu Romanovi a ten neváhal a začal s prehľadom stíhať nášho súpera. Náš náskok tak zvýšil o dve minúty, čo bol fantastický výkon a perfektná pozícia pre Kuba, ktorý dokončil to, čo Roman začal a predbehol ďalšieho nášho súpera a dostal nás tak na priebežné druhé priebežne. V stúpaní do kopca doslova zničil taktiku súpera (odviesť sa a ušetriť tak sily) a naložil mu ešte 40 sekúnd. Pochvaľoval si prácu nášho bicyklistu, ktorý mu veľmi pomáhal a ťahal Kuba v ťažkých krízach, ktoré Kubo prekonával.
Najťažšia časť trate v dnešnom dni bol posledný úsek, ktorý meral 27,3 km a preveroval aj psychiku a taktické myslenie bežca. Dlhé rovinky dali zabrať nejednému bežcovi. Náš Imrič, ako Imra nazval Kubo: ,, Imro Drič = Imrič“ bežal celý čas takticky a premyslene, jeho správne rozloženie síl bolo načasované profesionálne. Súper sa mu odtrhol, ale Imrič sa nedal vyprovokovať a bežal si svoje. Po 12 km mal jeho súper náskok 40 sekúnd. Imrič ho začal doťahovať a 6 km pred cieľom ho dobehol. Keď sme ho čakali za dedinkou, ktorá bola posledná pred cieľom, Imrič z nej vybiehal ako prvý a jeho súper naňho strácal 20 sekúnd.
Posledná rovinka do cieľa, akoby nemala viditeľný koniec, ale aj napriek tomu Imrič zvýšil náš náskok na 40 sekúnd. Imrič bol veľmi rád a my tiež, pretože jeho súper včera nebežal a bol oddýchnutý, čo mu dávalo značnú výhodu, ktorú dnes proti Imričovi nedokázal uplatniť. Každý bol zaslúžene unavený, ale veľmi dobre naladený z dobrej tímovej práce a napínavého boja, ktorý sa odohrával na trati dlhej 85 km.
Masér Jakub mal opäť čo robiť, aby vymasíroval unavené nohy a pripravil telo na ďalší náročný deň. Po večeri sa uskutočnil tímový briefing a zhodnotili sme dnešný deň a pripravili si taktiku na deň tretí. Unavené telo, vyčerpávajúci beh, ktorý núti každého bojovať a snažiť sa, prechádzka večerným mestom, strečing, masáže a spánok, tak to je Supermaratón.
Tretí deň supermaratónu - streda 21.10.2009
Ranné lúče slnka nás prebúdzajú do slnečného rána, sľubujúceho pekné počasie na dnešných 63 km. Ako prvý dnes začínal Michal. Svojich 22,5 km začínal veľmi dobre a dosť opatrne. Trasa viedla cez mesto, v ktorom bola úplne odstavená premávka, až kým pretekári neopustili mesto, takže presun na ďalší úsek bol komplikovaný a sem tam aj na pokutu. Zvládol som to za asistencie Romana, ktorý už mesto pozná veľmi dobre. Michal viedol celý balík bežcov, ale aj tak sa mu traja bežci odtrhli. Na 10 km sa rozbehol a dotiahol sa na tretieho a strácal na druhého takmer dve minúty, ale aspoň mal spoločnosť a nebežal sám. Vietor bol svižný, takže začať stíhať druhého, by nebolo rozumné.
Imrič preberal štafetu a strácal 2min a pár sekúnd. Imra čakala náročná trať v rovine, kde nie je koniec. Stratil ešte ďalšiu minútu a pár sekúnd a Roman bol v neľahkej pozícii dobiehať súpera, ktorý bol 3 minúty a 15 sekúnd pred ním. Keď Roman dobehol súpera na dohľad sa v ňom prebudila túžba popasovať sa a súpera stiahol 30 sekúnd, čo sme ani nechceli veriť. Trať mu vyhovovala, je naňho ako ušitá, pretože je to krátka vzdialenosť 11,6 km a je hlavne veľmi rýchla.
Roman to odšprintoval až do odovzdávky a pripravil výbornú pozíciu pre Kuba. Ten, keď má svojho súpera na dohľad tak mu určite nestihne ujsť. Jeho trať bola až do cieľa vlnitá, bolo tam veľa stúpania, čo mu vyhovuje - je to jeho silná stránka. Dokázal to aj dnes. Svojho súpera dobehol asi na treťom kilometri, kde ho začal zanechávať za svojím chrbtom. I keď sa ho pokúšal držať, ale v každom stúpaní sa vzďaľoval a vedel, že tento boj prehrá. Do cieľa Kubo dobehol, ako druhý s náskokom 90 sekúnd. Jeho súper mu ako správny športovec prišiel podať ruku a musel uznať, že naňho nemal.
Na poslednom úseku ešte bežala Barbora, tak sme ju šli povzbudzovať a Jano jej šiel robiť sprievod na bicykli, aby ju ťahal. Zvládla trať veľmi dobre a mala dostatok síl, aby do cieľa dobehla vo svižnom tempe. Počas dňa sa rozfúkal vietor, takže nikto to dnes nemal zadarmo a musel sa prebíjať, ako sa len dalo.
Dnešný deň mal opäť zaujímavú zápletku, ktorá skončila nad naše očakávania. Cieľ bol v olympijskej dedine, kde každého čakala regenerácia v podobe bazénu, sauny, masáži a rôznych nápojov. Náš tím pije Aone nutrition nápoj, ktorý nám pomáha regenerovať a podávať maximálne výkony. Výsledky hovoria sami za seba a určite ho odporúčam a odkazujem každému vytrvalcovi nech nepodceňuje túto zložku prípravy pred a aj po výkone.
Štvrtý deň 22.10.2009 - Oni na nás nemajú ;)
Ráno som sa opýtal Romana, ako sa cíti, ktorý mi s úsmevom na tvári odpovedal, že lepšie, ako v prvý deň. Veľmi som sa potešil a vedel som, že dnes súperom ukážeme, čo je v nás. Počas presunu do Taty na pohodovej diaľnici, za východu slnka, celá posádka driemala a ja som si vychutnával atmosféru supermaratónu a myšlienka na to, čo príde ma napĺňala pocitom šťastia. Atmosféra takéhoto preteku Vás úplne pohltí a samotné pretekanie je chytľavé a stávate sa členom tímu, zdieľate ich bolesti s nimi a snažíte sa im všemožne pomôcť, ako sa len dá.
Prvý úsek do strmých kopcov, ktoré doslova zapečú nejedného súpera, tak nato je náš Imrič špecialista. Veril si a odštartoval veľmi rýchlo, utiekol svojim súperom a svoj náskok len zväčšoval. Do jeho cieľa dobiehal ako druhý, pred našimi prenasledovateľmi až o 70 sekúnd na naozaj ťažkej trati. Štafetu odovzdával Romanovi, ktorý ako som už spomínal bol dobre naladený a bežal výborne. Beh dole kopcom Romanovi vyhovuje a netrvalo dlho a svojho súpera nechal za sebou o ďalšiu minútu. To bol perfektný pocit, vidieť súpera, ako sa snaží aspoň dotiahnuť, ale boli sme dnes lepší.
Tretí úsek bežal náš Janko, ktorý konečne vymenil kolesá bicykla za špeciálky, v ktorých doslova utekal a vydržal tlak súpera a nepustil ho pred seba. Pred odovzdávkou mu už súper dýchal na chrbát, ale nedobehol ho.
Kubo prebral štafetu a vyrazil na štvrtý úsek, ktorý ako sme sa zhodli bol najťažší. Veľa stúpaní a následných dlhých klesaní. Vlnenie terénu mu vyhovuje a hneď po prebratí sa svojmu prenasledovateľovi začal vzďaľovať a svoje tempo si ustrážil až do konca. Viac krát počas behov, som zastal pri trati a meral som odstup súpera a následne informoval chalanov. Keď vás súper dobieha tak to asi nie je dobrá informácia, ale keď mu na každom kilometri utekáte a beží sa Vám dobre, tak to je perfektná informácia, ktorá Vám dodá sebavedomie.
Taktiež dnes naše ženy bežali veľmi dobre. Prvý úsek zvládla Sveťa veľmi rýchlo. Tento ročník sa jej vydaril a bola celý čas ťahúňom a správnym príkladom pre ženský tím. Marika taktiež bežala za skvelý čas a bojovala nielen s únavou, ale aj chorobou. Barborka sa dnes dole kopcom potrápila a mala toho už plné ... botasky.
Zajtra je posledný deň a beží sa polmaratón, priamo do centra Budapešti, kde je konečne cieľ. Teším sa na zajtrajší deň.
Piaty deň 23.10.2009
Prebúdzame sa unavení do daždivej Budapešti, ale s pocitom, že dnes uvidíme cieľ a to je nádherný pocit, po takto ťažkom týždni. Trať sa začína do stúpania a trvá to dlhých 5 km a následne dlhé 7 km klesanie a priamo cez mesto už po rovinách, až do cieľa. Dnes bežali všetci spolu, takže to bolo veľmi zaujímavé a záživné. Ľudia stoja vedľa ciest, kadiaľ sa beží a povzbudzujú bežcov a zároveň ich obdivujú. Na vrchole stúpania som už čakal našich chalanov v napätí, keď sa ako prvý zjavil Kubo a par sekúnd za ním aj Imrič.
Po minúte popri mne prebehol aj Roman s Michalom a v tesnom závese za nimi Janko. Náš súper bol tesne pred Romanom, ale keď sa začalo klesanie tak nemali šancu, všetkých troch, ktorí boli pred ním predbehol. Kubo si dokázal držať tempo až do cieľa. Dva kilometre pred cieľom som už bicykloval vedľa neho a videl som na jeho tvári, že už toho ma očividne dosť a beží cez bolesť. Dobehol do cieľa z nášho tímu ako prvý, z čoho mal obrovskú radosť. Imro sa poťažky rozbehol a v rovine v centre mesta už nikoho pred seba nepustil. Dobehol z nášho tímu, ako druhý, tesne za ním Roman prenasledovaný Michalom.
Janko sa po pár sekundách objavuje taktiež v cieli a vidieť radosť na tvárach nášho tímu je zaslúžená. Ja som robil sprievod na bicykli a pomáhal som chalanom, informoval som ich o pozíciách našich súperov. Každý z bežcov už mal v hlave len cieľ a túžbu, aby sa to už skončilo. Niekoľko krát som sa snažil povzbudzovať chalanov, ktorí to potrebovali a dúfam, že som im tým neliezol na nervy. Bolo tu veľa predbiehania, ktoré sa mi páčilo a otvorené súperenie bežcov snažiacich sa utiecť skupinke bežiacej za ním.
Nedočkavo som už čakal na vyhlasovanie výsledkov, pretože sme skončili ako druhí. Bol som patrične hrdý na chalanov vo veľkej konkurencii športovcov. Dosiahli naozaj skvelý výsledok, ktorý ich stál veľa síl a sebazapierania. Taktiež aj náš ženský tím si zaslúži pochvalu. Darilo sa im lepšie ako minulý rok a celkovo skončili na siedmom mieste. Keď vystúpili chalani na pódium zožali veľký potlesk. Radosť a potešenie bolo viditeľné na každom z bežcov. Ich chôdza prezrádzala množstvo absolvovaných kilometrov za tento týždeň. Je veľká škoda, že takéto podujatie nemá na Slovensku väčšiu podporu. Nášmu tímu by sa hodilo viac sponzorov, ktorí by nám pomohli. Dúfam, že budúci rok bude našu univerzitu a aj Slovenskú republiku opäť reprezentovať tento tím. Supermaratón ma očaril a vyvolal vo mne krásne emócie.
Výsledková listina