Letné obdobie prináša zo sebou špecifický problém –riziko prehriatia organizmu (tepelný stres). Organizmus bežca môže byť v tomto období často vystavený nadmerne vysokým teplotám, priamemu žiareniu slnka a vysokým relatívnym vlhkostiam okolitého vzduchu. Najhoršia situácia je ak sa tieto tri faktory vyskytujú súčasne.
Ľudské telo je za bežných okolnosti schopné udržovať si takmer konštantnú telesnú teplotu. Prebytočné teplo vyvolané zvýšenou telesnou aktivitou tela (napr. behom) sa z organizmu človeka pritom stráca radiáciou, kontaktným prenosom, prúdením a odparovaním potu s povrchu pokožky. Straty tepla odparovaním sú pritom za bežných okolnosti rozhodujúce. Pokiaľ však teplota a relatívna vlhkosť vzduchu prekročí určité hodnoty, adaptačné zmeny v organizme už nie sú schopné udržať telesnú teplotu v prijateľných medziach. Normálna telesná teplota ľudského organizmu závisí od miesta merania. Meraná v podpazuší je cca 36 až 37,5 stupňov Celzia, meraná v konečníku je o cca 0,5 stupňa Celzia vyššia. V jadre tela je teplota ešte vyššia, pričom za kritickú možno považovať 40 stupňov Celzia. Aby sa udržala telesná teplota v bezpečných limitoch musí sa telo prebytočnej teploty vyprodukovanej telesnou prácou (napr. behom) efektívne zbavovať.
Toto sa deje predovšetkým re-distribúciou väčšieho množstva krvi do oblasti pokožky tela a odparovaním potu s pokožky. Zmyslom tohto procesu je ochladiť kožu odparovaním potu a následne ochladiť krv prúdiacu pod jej povrchom. Takto ochladená krv potom ochladzuje jadro tela. Čím je vlhkosť okolitého prostredia vyššia, tým viac je sťažené odparovanie potu s pokožky, ktorý sa neodparuje ale odkvapkáva. Toto má za následok dramatické zníženie chladiaceho efektu. Z tohto dôvodu je najrizikovejšie počasie s vysokou teplotou a veľkou relatívnou vlhkosťou vzduchu.
Nabudúce o Tepelnom indexe a o faktoroch zvyšujúcich riziko tepelného prehriatia.