Čo bráni mnohým ženám behať a stavať sa na štarty pretekov, okrem nedostatku času z dôvodu rodinných povinností a nesúťaživosti?
Cvičiť v rytme hudby, to áno... ale behať?
Zatiaľ čo na bežeckých tratiach je ružou medzi tŕním už spomínaná desatina žien, na aerobiku je pomer obrátený. Je za tým tímový duch, teplo a bezpečie telocvične, hudba „do kroku“, vidina zoštíhlenia „problematických partií“, na ktoré prevádzkovatelia aerobiku lákajú ďalšiu a ďalšiu „mladú krv“? Hocičo, ale predsa ani beh nie je športom pre akési introvertné samorasty. Beh v skupine, či aspoň vo dvojici, vám prinesie nie iba vzájomnú motiváciu a nových priateľov, ale nemusíte sa potom ani báť vyraziť na lesné cesty. Pri menej intenzívnom behu sa môžete rozprávať. Spoločnou témou môžu byť novinky z bežeckého sveta a tréningové metódy svetových hviezd, rovnako ako posledný diel Ordinácie v ružovej záhrade. Napokon, na hodine aerobiku sa vďaka fyzickej záťaži a nutnosti sústredenia sa každej účastníčky na kroky bude debatný krúžok konať iba ťažko. A problematické partie? Beh, zvlášť do kopca, posilní svalstvo nôh a zadočku dostatočne na to, aby v týchto miestach účinne napomáhal spaľovaniu tukov a vyhladil celulitídu. Vytrvalostný beh navyše nenarobí niekedy až zbytočne mohutné svaly ako šprint.
Budem spotená, strhaná a nič z toho
Vyčerpanie pri tréningu sa týka opäť iba bežkýň, ktorých motiváciou je výkon a musia občas vydržať tréning či preteky na hranici možností. Kto však chce behať skutočne iba pre radosť, nemusí sa uštvať ani sa nepekne spotiť. Nakoniec, po aerobiku, spinningu či squashi z každého tiež tečie, či nie? V čom je teda rozdiel?
Článok nadväzuje na jeho prvú časť Ženská mytológia.