Svalové kŕče sú bežnou súčasťou intenzívneho tréningu či súťaže. Naschvál som napísal intenzívneho, lebo tréningu nízkou intenzitou zväčša kŕče nevznikajú (aj keď pri takom zaťažení nad 8 hodín, teda dlhotrvajúcom, je už celkom jedno, či je vysokou alebo nízkou intenzitou).
Treba hneď na začiatok povedať, že neexistuje presný, prípadne jeden dôvod vzniku svalových kŕčov. Teória i prax sa zhodli na tom, že najväčšia časť kŕčov (bavíme sa o športe) je zapríčinená svalovou únavou, alebo natrhnutím svalových vlákien (Medicine & Science in Sports & Exercise, júl 2005). Teória vraví, že podstatou je stiahnutie svalu, ktoré je vyvolané obrannou reakciou (tzv. Stretch reflex), ktorá prebieha na miechovej úrovni s cieľom ochrany zdravia (v našom prípade predísť ruptúre svalu). Prax zase ukazuje, že neustály tlak (alebo stres či stimul), ktorý je pre daný sval jemne podprahovým, vyvolá po čase v svale svalovú únavu, prípadne až jemné poškodenie. Ak tento tlak na sval pretrváva v rovnakej intenzite, alebo sa nebodaj zvyšuje, nastáva kŕč. Existujú však varovné signály, ako je ťahanie v svale, či jeho zvýšené napnutie, ktoré ak neignorujeme a spomalíme, kŕče eliminujú, prípadne oddialia.
V štúdii, kde bola testovaná skupina triatlonistov sa zistili podobné výsledky. Za kŕče nebola zodpovedná dehydratácia, choroba štítnej žľazy, blokácia krvného riečišťa, poškodenie nervov, či abnormality minerálov (testoval sa vápnik, sodík, draslík a magnézium). Atléti mali zanedbateľné rozdiely týchto ukazovateľov. V čom teda bola zmena? Zmena bola v elektromyografickom vyšetrení, kde u atlétov, ktorí mali kŕče, sa na postihnutých svaloch vyskytli zvýšené hodnoty elektrickej aktivity nervov, ktorá svedčila o vysokej svalovej únave (Journal of the American Academy of Orthopaedic Surgeons, júl 2007).
Objavili sa aj štúdie, kde svalové kŕče boli spôsobené dehydratáciou a následne aj nerovnováhou minerálov (The Japanase Journal of Clinical Pathology, november 2007). V teplom počasí za vznikom kŕčov taktiež môže stáť nerovnováha sodíka, jeho nedostatok (Sport Medicine, apríl-máj 2007). Autori citujú štúdie futbalistov, tenistov a triatlonistov, kde tí, čo stratili viacej sodíka pri potení, mali väčší sklon k vzniku kŕčov. Taktiež sa zmieňujú o tom, že intravenózny soľný roztok (0,9 % fyziologický roztok) môže odvrátiť kŕče (preto sú odporúčania pridávať sodík aj do športových nápojov). Niektorí vedci sa domnievajú, že v zimnom období môže stáť za vznikom kŕčov, nedostatok vitamínu D, ktorý je potrebný k mnohým fyziologickým procesom.
Na predchádzanie vzniku kŕčov neexistuje špeciálna stopercentne účinná liečba. Ak vás už postihli, neostáva vám nič iné len znížiť intenzitu zaťaženia. Bežci zväčša skrátia krok, cyklisti sa snažia viac zaberať nepostihnutou nohou. Existujú dôkazy, že sacharidy (či už tekutá, alebo tuhá forma), pomáhajú predchádzať vzniku kŕčov (čo je dosť logické, keďže sacharidy oddiaľujú svalovú únavu). Ak kŕče pretrvávajú dlhšie obdobie, odporúčam regenerovať a zlepšiť stravovacie návyky. To znamená aspoň na 2 týždne znížiť intenzitu i objem zaťaženia, spestriť stravu a zvýšiť množstvo tekutín. Ak ani potom kŕče neprejdú, odporúčam zájsť k športovému lekárovi a nechať si urobiť testy. Sami si neordinujte žiadne doplnky, môžete si ešte viac uškodiť. Skúste to nechať na odborníkov.
Samozrejme občasné kŕče sú pri tréningu normálne a netreba ich nejako špeciálne riešiť. Ostatné prípady kŕčov tu zmieňovať nechcem, keďže nemajú športovú, ale klinickú príčinu.
Štefan Čuvala PhD.
www.partofheart.eu
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.