Veľa bežcov bude určite súhlasiť s tým, že s achilovkami a lýtkami bývajú spojené zdravotné problémy, ktoré patria k najčastejším príčinám bežeckej „pracovnej neschopnosti“. Smutnou skutočnosťou je, že moderná civilizácia týmto častiam tela príliš „nenahráva“, ale naopak – vedie k ich degenerácii.
Ako usvedčujúci dôkaz stačia problémy, ktoré ženám spôsobujú lodičky na vysokých opätkoch. Kvôli nefyziologickému (príliš strmému) uhlu chodidla vedie chôdza v takýchto topánkach k výraznému skracovaniu lýtok a ochabovaniu svalov prednej strany predkolenia. Hoci sa to niekomu bude možno zdať zvláštne, u bežcov býva situácia niekedy podobná. V ich prípade je síce najčastejšou príčinou fyzická námaha a preťažovanie dolných končatín pri športe, ale aj medzi bežcami je občas na vine obuv s príliš vysokou pätou. Niektorí výrobcovia týmto nevhodným spôsobom, bohužiaľ, konštruujú svoje produkty v snahe o čo najvyššie tlmenie.
Svaly v opačnom garde
Achillova šľacha zaisťuje úpon lýtkových svalov a vytvára spolu s nimi jednotný funkčný celok. Obe tieto súčasti pohybového aparátu sa zapájajú ako pri odraze, tak pri došľape bežca na zem. Pri odraze sa prepína noha v členku, pričom sa lýtkové svaly skracujú. Túto prácu vykonáva hlavne dvojhlavý lýtkový sval, ktorý začína na zadnej strane kolena a v dolnej časti prechádza do Achillovej šľachy, pomocou ktorej sa upína k päte. Pretože ide o povrchový sval, je možné pri behu veľmi dobre sledovať aktivitu jeho obidvoch hláv, a to hlavne práve pri dotiahnutí odrazu v členku. Pri došľape (hlavne na prednú čast chodidla – cez špičku) tlmí spoločne s achilovkou sily vznikajúce pri náraze šikmý lýtkový sval, ktorý tak pracuje v opačnom režime ako sval dvojhlavý. Tento hlbší sval začína na lýtku podstatne nižšie ako dvojhlavý lýtkový sval a vo svojej dolnej časti tiež prechádza do Achillovej šľachy. Vzhľadom na odlišnú štruktúru má šikmý sval výraznejšiu tendenciu skracovať sa. Práve jeho skrátenie má za následok problém prirovnávaný k chôdzi na vysokých opätkoch, kedy sa päta nedostane až na podložku, a bežec je tak nútený bežať cez špičky so všetkými negatívnymi dôsledkami tohoto technického variantu. Preťahovanie šikmého lýtkového svalu je teda dôležitou súčasťou strečingového programu každého bežca.
Zabudnite na „špičkový beh“
Lýtka a achilovky sú najviac preťažované – a tým aj ohrozené zranením – pri behu cez špičky. Zo zdravotno-preventívneho hľadiska je táto technika pre rekreačných bežcov nevhodná. K ďalším, pomerne častým biomechanickým problémom patrí vnútorný, takzvaný pronačný prepad nohy pri kontakte so zemou. Akákoľvek odchýlka od správnej techniky nielenže zvyšuje silové pôsobenie (efekt páky) na achilovku, ale spôsobuje aj nefyziologické zaťaženie tejto šľachy, na ktoré nie je vývojovo prispôsobená. Kondičným bežcom behajúcim správnou technikou cez päty sa ich lýtka najčastejšie „hlásia“ iba pri behu do kopca či prudších zrýchleniach. V týchto prípadoch nepríjemné pocity pomerne rýchlo odznievajú a všetko sa väčšinou zaobíde bez nežiadúcich následkov. Kondícia lýtok je dôležitá nielen pre správnu techniku ambicióznejších bežcov, ale aj pre pomalších bežcov došľapujúcich cez päty (pro stabilitu nohy pri doskoku a odraze). Pod slovom kondícia v tomto prípadr rozumieme dostatočné silové schopnosti a zároveň aj pohyblivosť. V praxi to znamená, že okrem posilňovania je nutné sval i naťahovať.
Pozor na zmeny trasy
Bolestivosť lýtok a hlavne Achillovej šľachy je, bohužiaľ, častou bežeckou chronickou zdravotnou komplikáciou. Fyziologickou príčinou takzvanej achillodýnie môže byť zápal najbližšieho okolia šľachy alebo jej čiastočné natrhnutie. Typickým príznakom je pocit stuhnutosti, ktorý je síce možné odstrániť, ale až po dlhšom rozcvičení. Bolesti sú najskôr tupé a neskôr ostrejšie. Pri veľmi silných bolestiach, kedy je možné celkom presne určiť bolestivé miesto, sa pravdepodobne jedná o natrhnutie šľachy, a v tom prípade je nutná operácia. Ak bolí celá šľacha, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zápal.
Okrem preťažovania býva často príčinou achillodýnie aj zmena podmienok pri behu. Na achilovku by ste si mali dávať pozor hlavne pri prechode z mäkkého povrchu na tvrdý, ale aj naopak, ďalej pri prechode z behania v obuvi na behanie naboso, napríklad počas voľna na tráve či morskej pláži. Beh po tráve alebo piesčitej pláži je možné odporučiť ako vhodný prostriedok na spevnenie klenby chodidla, s ohľadom na achilovky by ale nemal trvať dlho a vhodné je i striedanie smeru behu. K ďalším príčinám tejto častej komplikácie patrí nesprávna technika behu, ortopedická vada, akou je plochá alebo vbočená noha, a, samozrejme, i nesprávna obuv. Dôležité je, aby bežecké topánky poskytovali achilovkám dostatočný komfort a aby mali dobré tlmivé účinky po celý čas svojho používania.
Pri prvých problémoch s achilovkami by ste mali v každom prípade prestať na pár dní s behom. Pomôcť by vám mali kúpele so striedaním teplej a studenej vody a vhodné sú aj striedavé obklady. V prípade bežcov, ktorí majú s achilovkami chronické problémy, v praxi často spočíva problém v tom, že u nás zatiaľ stále prevládajú viac či menej úspešné liečebné postupy, ktoré však nevedú k odstráneniu základnej biomechanickej príčiny problému – či už zlej techniky behu, nevhodnej obuvi alebo nedostatočnej kondície. Za tejto situácie sa potom nemôžeme čudovať, že sa problémy opakujú a prechádzajú do chronického štádia