Začínate behať a ešte ho nemáte? A ako trénujete? To naozaj beháte len tak, ako sa vám zachce!? Nie, nebojte sa, nebudeme nikoho hrešiť za to, ako a kedy behá. Nebudeme vám ani robiť z príjemného každodenného rozptýlenia tvrdý dril. Skúsme si však v krátkosti povedať pár slov o elektronických pomocníkoch bežca – športtesteroch.
Čo to vlastne je?
Veľmi zjednodušene povedané, športtestery sú veľmi, veľmi sofistikované stopky. Tak, ako klasické stopky, vedia nám odmerať základné veličiny, ktoré bežca zaujímajú: celkový čas behu, medzičasy na jedno kolo, z toho odvodenú priemernú rýchlosť (ak poznáme vzdialenosť a čas, vieme si ju vypočítať manuálne). K tomu pridávajú aj meranie srdcového tepu, maximálnu rýchlosť, priemerný čas na kolo alebo kilometer, nadmorskú výšku či prevýšenie. To už pravdaže hovoríme o tých najzložitejších prístrojoch. Tie nám navyše umožňujú naprogramovať si tréning, takže nám počas behu slúžia ako osobný tréner. Upozornia nás, kedy spomaliť („už si prebehol kilometer“), kedy zrýchliť („stráž si tempo, aktuálne máš čas 3:55 na kilometer“) alebo kedy si dať pauzu („tvoj tep je nad 180 za minútu“).
Ako to funguje?
Nie všetky športtestery majú všetky horeuvedené funkcie. Tie najjednoduchšie v cenovej hladine do približne 100,- € sú naozaj hlavne dobre vybavenými stopkami. Merajú nám čas, po manuálnom pokyne aj medzičas na jedno kolo. Investovať do nich viac oproti normálnym stopkám sa oplatí hlavne kvôli meraniu srdcovej frekvencie. Aj tie najlacnejšie výrobky renomovaných firiem (Polar, Garmin, Sigma) mávajú v balení hrudný pás. Ten si pripevníte okolo hrudníka a on bezdrôtovo meria a prenáša vaše „EKG“ do hodiniek. Na displeji potom vidíte svoj aktuálny tep, ale aj jeho maximálnu a minimálnu hodnotu.
Pri drahších modeloch si priplácate za dodatočnú výbavu. Tou môže byť:
Senzor rýchlosti (footpod, krokomer) – doplnkový senzor, ktorý nám odmeria počet krokov a na základe toho určí, ako rýchlo bežíme a akú vzdialenosť sme prebehli. Nevýhodou je, že ho musíme „naučiť“, aký máme dlhý krok. To je u rovnomerného behu po rovine pomerne presné, v prípade intervalového tréningu či trailu takmer nepoužiteľné.
Satelitný senzor – prijíma GPS signál a na základe neho dokáže športtester určiť vzdialenosť, rýchlosť, prevýšenie, dokonca po pripojení k internetu zobraziť presnú trasu na mape (využitie Google Maps v prípade Garminu). Výhodou je presnosť v rádovo metroch, možnosť ukladať si históriu tréningových trás na reálnej mape, v prípade Garminu aj integrácia GPS senzora priamo do hodiniek.
Senzor kadencie – triatlonisti sa dozvedia, ako rýchlo vedia krútiť pedálmi svojho bicykla. Pre bežcov zbytočný.
Potrebujem to?
Ak chcete zlepšiť svoj výkon, odpoveď je jednoznačne áno. Meranie času vám umožní porovnať si svoje výkony v priebehu roka, naplánovať si tréning, naučiť sa potrebné tempo. Každý z nás pozná dni, kedy sa mu bežať nechce a dni, kedy je neuveriteľne rýchly a výkonný. No či je to len pocit, alebo merateľný fakt, zistíte až pri pohľade na displej.
Aj v prípade, že sa nechystáte na žiadny konkrétny beh a zvyknete si len tak vybehnúť, mohli by vás niektoré funkcie športtesterov osloviť. Meranie srdcovej frekvencie vám napríklad napovie, nakoľko zaťažujete svoje telo a či danú tréningovú záťaž vzhľadom na vek, pohlavie či hmotnosť zvládnete.
Ale ak ste bežec, ktorý behá len podľa nálady, počasia, či televízneho programu, do ničoho podobného radšej neinvestujte. Vlastne ste asi zbytočne trávili čas aj čítaním tohto článku. Viete čo spravte?
Choďte si zabehať.
A my ostatní – pridajme sa tiež. Len tak. Pre radosť.