Zimný cezpoľný beh o pohár Mesiaca priateľstva - taký bol pôvodný názov nášho trnavského krosu na Prednádraží. Premiérovo sme ho pripravili 15. decembra 1970. Usporiadateľský štáb z fakultného výboru SZM vtedajšej PdF UK vypísal dve kategórie. Obe sa stali korisťou popredných atlétov, Antona Javorku z ŠK Piešťany a Ľudmily Lovečkovej zo Slávie Trnava.
Najrýchlejšiu ženu priviedol na 1. ročník nezabudnuteľný tréner Anton Hajmássy. Rovnako aj svoje ďalšie dve zverenky, striebornú Oľgu Vrlákovú a bronzovú Martu Novockú. Putovný pohár pre miešané družstvá zostal vo vitríne domácej TJ Vysoké školy zásluhou dvojice Miroslav Šišovský - Anna Krihová. V ouvertúre sa predstavilo 22 mužov a 6 žien.
Spolu so športovým referentom Jankom Szabom sme za miesto štartu a cieľa zvolili ulicu armádneho generála Ludvíka Svobodu (terajšia ulica Jána Bottu). Spred Študentského domova Miloša Uhra pokračovala trať do staničného parku. Na jeho konci odbočili vytrvalci vpravo. Po chodníku vedľa železničnej jednokoľajky sa dostali na cestu vedúcu z Kamenného mlyna. Ďalšia križovatka už nasmerovala pelotón na záverečný úsek k vysokoškolskému areálu.
V tom čase nebolo na okolí veľa podobných príležitostí. Piešťanci mali Silvestrovský beh (1965) a Lesný beh na Červenej veži (1966), kým v Hlohovci vznikol na jar 1970 Beh oslobodenia.
V Trnave čoskoro vošiel do života skrátený názov Beh priateľstva. Chodili naň atletické esá z Dukly Banská Bystrica, Interu Bratislava, ZVL Skalica, Slávie UK Bratislava, ZVL Žilina, Slavoja Bruntál, VŽKG Ostrava, Lokomotívy Břeclav, RH Praha, KKS Slask (neskôr Kolejarz) Katovice a iných renomovaných oddielov. Z jednotlivcov spomeniem aspoň reprezentantov Petra Suchána, Jána Šišovského, Ivana Kováča (terajšieho rozhlasového reportéra), Jozefa Samborského, Juraja Benčíka, Štefana Poláka, Jozefa Lenčéša, Pavla Kuruca, Zdena Zalubila, Jozefa Machálka, sestry Paulínu a Annu Kirnovú, Miroslava Juru, Jarmilu Urbanovú-Honkovú, Františka Bartoša, Jiřího Kaňu, Vlastimila Zwiefelhofera, poľských atlétov Józefa Zawadzkého, Adama Jarosika a Ryszarda Maleckého. Aj domáca Telovýchovná jednota VŠ mala v tomto decembrovom krose svoje želiezka, napríklad Miroslava Šišovského (po skončení vysokoškolského štúdia v Trnave behal 3 km cez prekážky vo farbách RH Praha), skvelého maratónca Viliama Hrebíka (2:23:24) či Katku Pénzešovú.
Preteky na trnavskom sídlisku Prednádražie sa stali skutočným sviatkom kráľovnej športov. Termín jeho konania sme presunuli na november. Bol súčasťou osláv Medzinárodného dňa študentstva. Naše organizátorské rady rozšírili zástupcovia ďalších dvoch inštitúcií, Krajského domu pionierov a mládeže aj okresného týždenníka Trnavský hlas. Na kros si postupne zvykli chodiť všetky vekové kategórie. Pelotóny s vyše šesťsto štartujúcimi nebývali zriedkavosťou. Prím hrali školáci (základné a stredné školy, odborné učilištia). Prívlastok „medzinárodný“ dostal Beh priateľstva prvý raz v sedemdesiatom šiestom. O rok neskôr (627-členné pole), sa v kategórii neregistrovaných mužov predstavili piati sovietski špecialisti, ktorí v tom čase pracovali na výstavbe atómových elektrární V-1 a V-2 v Jaslovských Bohuniciach.
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Trnave, od začiatku sedemdesiatych rokov celoslovenská bašta kondičného a rekreačného behu, vložila do atletickej kroniky v malom Ríme dvadsať edícií Behu priateľstva.
Po ročnej prestávke sa 21. ročník presťahoval na trnavskú Sláviu a je tomu tak dodnes. Teraz, cez poslednú novembrovú sobotu, chystajú naši nástupcovia okolo Ľuboša Ferenca už 41. diel Behu priateľstva. Technické detaily sú obsiahnuté v rozpise pretekov. Opäť raz si bežecká komunita prevetrá pľúca aj prehodí vetu-dve s kamarátmi rovnakej krvnej skupiny. A v prípade nás, zakladateľov tejto jesennej športovej oslavy v maratónkach, súbežne pôjde o pripomenutie si peknej vysokoškolskej mladosti.